Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Križiacke výpravy

30. listopadu 2006 v 15:35 | Th()mas |  Historické obdobia
Križiacke výpravy predstavujú zvláštnu kapitolu cirkevných dejín. Aby sme ju mohli pochopiť, musíme sa vžiť do myslenia stredovekého človeka, ktorý mal úprimnú lásku k Spasiteľovi. Náboženstvo zohrávalo v jeho živote prvoradú úlohu. Prejavom zbožnosti boli aj púte na sväté miesta, čo boli obyčajne mestá, kde pôsobil nejaký svätec. Tieto miesta mali určitú hierarchiu a najvyššie postavenie mal Jeruzalem. Púť do tohto mesta v očiach stredovekého človeka prinášala v deň posledného súdu obrovské zásluhy. Každý túžil aspoň raz v živote navštíviť miesta, kde Ježiš Kristus žil, kázal, uzdravoval, bol ukrižovaný a vstal z mŕtvych. DobytieJeruzalema Arabmi, ktorí v r. 638 zvíťazili nad byzantskými vojskami, znamenalo pre kresťanov obrovský šok. Moslimovia sa však voči kresťanským pútnikom zachovali zhovievavo a pútnikov podporovali a chránili. Tento pokojný stav skončil v r. 1071, keď kočovné kmene Turkov, ktoré prijali islam, porazili Byzantíncov. Cesta do Jeruzalema bola uzavretá a navyše, Turci zďaleka neboli tolerantní voči iným náboženstvám a kresťanom prechod cez svoje územie nepovolili. Pre kresťanských pútnikov nastali ťažké časy. Turci ich prepadávali, v lepšom prípade predali do otroctva, v horšom ich týrali a vraždili.

Preto sa pápež Gregor VII. zaoberal myšlienkou vyhlásiť vojnu tureckému sultánovi, ale tá stroskotala. Myšlienka ozbrojenej ochrany pútnikov vo Svätej Zemi ožila znova koncom 11. stor., keď sa byzantský cisár obrátil na pápeža Urbana II. o pomoc, pretože jeho ríša najviac trpela nájazdmi výbojných Turkov.
Koncom novembra 1095 sa vo francúzskom Clermonte konalo verejné zasadanie, ktorého účastníci boli oboznámení so sťažnosťami Byzantíncov. Pápež Urban II. vystúpil s odvážnou rečou, ktorá fakticky odštartovala krížové výpravy: "Bezbožný ľud Saracénov už dlhý čas kruto utláča sväté miesta, po ktorých kráčali nohy Pánove a drží veriacich v otroctve a porobe. Ľud, ktorý si ctí pravého Boha, je ponížený… Ozbrojte sa Božou horlivosťou, milovaní bratia, opášte si meče, vyzbrojte sa, buďte synmi Mocného!… My však skrze milosrdenstvo Božie a podporou svätých apoštolov Petra a Pavla odpustíme tresty všetkým veriacim, ktorí sa chopia zbrane proti pohanom a podrobia sa ťarche pútnického ťaženia… A ten, kto tam v pravom pokání padne, môže pevne veriť, že sa mu odpustia jeho hriechy a bude mať účasť na ovocí večného života."
Pápež zožal obrovský aplaus. Tisíce poslucháčov nadšene volali: "Boh si to želá!" Okamžite vystúpili poprední predstavitelia šľachticov a rytierov a prisľúbili svoju účasť. Nadšenci si poprišívali na plášte kríže z červenej látky a prevzali na seba svätú povinnosť zúčastniť sa križiackej výpravy. "Chudobných pochytil taký ohnivý zápal, že žiadneho z nich nezadržala myšlienka na svoje skromné príjmy, alebo úvaha o tom, či sa môže zriecť svojho domu, viníc alebo polí."
Okrem pápeža sa o nadšenie za oslobodenie Svätej Zeme pričinil aj Peter z Amiensu nazývaný Pustovník, ktorý žil v Palestíne, no pred Turkami musel utiecť do Európy. Ako potulný kazateľ chodil po severnom Francúzsku odetý do hrubej mníšskej kutne a rozprával o zverstvách, ktoré sa páchali na kresťanských pútnikoch. So zástupom okolo 12 000 mužov vyrazil v apríli 1096 smerom na východ, hoci oficiálny pápežov termín na začiatok križiackej výpravy bol stanovený na 15. augusta.
Križiaci si vytvorili vlastné zákony. Plienenie a násilie ich sprevádzalo po celej ceste. Na svojej púti sa v r. 1096 dostali aj do okolia Nitry. Jej obyvatelia sa im postavili na odpor, lebo chceli páchať násilie na židoch. Utrpeli ťažkú porážku. Petrovi Pustovníkovi sa nepodarilo výbuchy vášní svojich stúpencov krotiť. Keď nastali problémy kvôli nedostatku potravín, francúzski dobrovoľníci sa na vlastnú päsť vydali rabovať dediny južného Uhorska. Boli však rozohnaní uhorskými posádkami. Do Konštantínopolu dorazila iba malá časť výpravy, kde sa spojili s hlavnou časťou križiackeho vojska.
Vytúžený Jeruzalem uvideli križiaci 7. júna 1099. Podľa istej vízie bol pád mesta prisľúbený do deviatich dní, ak budú bojovníci držať pôst a prejdú okolo mesta v slávnostnej procesii. Tá sa uskutočnila 8. júna. O päť dní sa začal útok a 15. júla križiaci dobyli hradby. Keď už boli v meste, ich opojenie z víťazstva po mnohých útrapách nepoznalo hraníc. Žiaľ, aj v spôsoboch, ktoré nie sú kresťanské. "Keď konečne porazili pohanov, chytili v chráme veľký počet mužov a žien a zabili ich, alebo nechali žiť, ako sa im to hodilo. Čoskoro prešli križiaci celé mesto a pobrali zlato, striebro, kone a mulice. Plienili domy, ktoré boli preplnené bohatstvom. Potom šťastní a plačúc od radosti, šli si uctiť hrob nášho Spasiteľa a splniť si voči nemu svoju povinnosť poďakovania…" Táto správa, ktorá pochádza od neznámeho križiaka svedčí o protikladoch v ľudskom srdci: rytieri, ktorí kľačia pri Pánovom hrobe, sú niekoľko hodín predtým a potom znovu posadnutí koristníckou vášňou a túžbou zabíjať. Ukrutné správanie sa stalo pre križiakov charakteristické a výrazne poznačilo ďalšie vzťahy s obyvateľmi dobytých území a neskôr sa stalo jednou z príčin vyhlásenia džihádu, teda moslimskej svätej vojny. Arabskí kronikári tej doby opakovane vyzývali k odvete: "Synovia Islamu! Čakajú vás boje, v ktorých sa budú hlavy váľať pod nohami." Križiacke výpravy Arabi dodnes považujú za akt nespravodlivého násilia zo strany Západu.
Európa prijala s nadšením správu, že Pánov hrob je v rukách kresťanov, a prebudila záujem o ďalšie ťaženia s cieľom získať bohatú korisť. V r. 1100 sa utvorili tri pomocné výpravy, samostatne postupujúce na Východ. Prvá výprava, ako jediná úspešná, podnietila založenie kresťanského Jeruzalemského kráľovstva. Gottfried, lotrinský vojvoda a statočný šľachtic, sa stal jeruzalemským kráľom a dostal titul "ochranca Božieho hrobu", pretože "nechcel nosiť zlatú korunu tam, kde Spasiteľ nosil tŕňovú."
Turci však neustále podnikali vojenské výboje a Jeruzalemské kráľovstvo sa zmietalo v nebezpečenstve. Sultán Saladin r. 1183 vtrhol na územie Palestíny a Jeruzalem dobyl. Až do konca 13. stor. sa Západ snažil stále novými útokmi vytvoriť trvalé spojenie s Palestínou, kolískou svojej viery. Dejiny však išli svojou vlastnou cestou mimo plánov zbožných pápežov a geniálnych panovníkov. V r. 1291 opustili Palestínu poslední križiaci.

Rytierske rády, ktoré vznikli počas križiackych výprav:
Johaniti - pomenovali ich podľa rádovej nemocnice sv. Jána Krstiteľa v Jeruzaleme. Najprv sa venovali starostlivosti o chorých pútnikov, neskoršie prebrali aj vojenské úlohy. Od r. 1291 sídlili na Cypre, Rodose a neskoršie na Malte, podľa čoho dostali nové pomenovanie Maltézski rytieri.
Templári - meno dostali od ich sídla v Jeruzaleme na mieste bývalého Šalamúnovho chrámu (templu). Hlavným poslaním rádu bola ochrana pútnikov a posvätných miest. Pápež Klement V. ich rád na koncile vo Vienne r. 1311 zrušil a mnohí členovia rádu spolu s veľmajstrom boli po vymyslených obvineniach odsúdení na smrť.
Rád nemeckých rytierov - vznikol z bratstva ošetrovateľov chorých a ranených pútnikov nemeckej národnosti. Neskoršie rytieri prešli do Pruska, kde budovali opevnené mestá a hrady a zavádzali prísny vojenský poriadok. Súčasne osídľovali územia nemeckými kolonistami a šírili kresťanstvo v pobaltských krajoch.
Bratstvo sv. Lazára - toto spoločenstvo sa venovalo výhradne ošetrovaniu malomocných. V prvých sto rokoch ich existencie bol zvolený za predstaveného vždy malomocný. Pápež Inocent IV. r. 1253 im tento predpis zmenil.

Namiesto križiakov misionári
Celkovo sa uskutočnilo sedem križiackych výprav. Niektoré boli zneužité.
Napríklad štvrtá výprava, ktorú zneužili Benátčania na vlastné záujmy a proti vôli pápeža, zamierila na Konštantínopol. Križiaci 13. apríla 1204 mesto dobyli, vyplienili a zriadili tam tzv. Latinské cisárstvo, ktoré trvalo do r. 1261. Toto len prilialo olej do ohňa a prehĺbilo trhlinu medzi Východom a Západom. Rovnako tragickou bola aj krížová výprava detí, ktorá sa uskutočnila na základe myšlienky, že Boh dožičí víťazstvo prostredníctvom detí. Okolo 40 000 detí opustilo domovy s dôverou v Božiu ochranu žiadne však nedošlo do Svätej Zeme. Mnoho ich zomrelo od vyčerpania, iné boli predané do otroctva a ďalšie sa utopili v mori. Len malá časť sa vrátila domov…
Kronikári piatej križiackej výpravy spomínajú aj Františka z Assisi, ktorý sám osobne navštívil sultána a jeho spoločníci sa dostali k sultánovi do Maroka, kde piati zomreli mučeníckou smrťou. Svätý František dosiahol bez zbrane to, čo nedosiahli križiaci zbraňami. Po ich odchode zo Svätej Zeme, františkáni mohli zostať na posvätných miestach a dodnes tam vydávajú kresťanské svedectvo.
 

39 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Ingo Ingo | E-mail | 4. února 2007 v 21:25 | Reagovat

Uf ... autor tohoto príspevku sa podujal na ťažkú prácu. Históriu dvoch storočí takto zostručniť, tak to si žiada odvahu. Ak by som bol učiteľ dejepisu tak by som Ťi za to dal štvorku.

2 Ritter Ritter | 7. května 2007 v 17:10 | Reagovat

Vyborny summar...kritik BY dal mozno stvorku z dejepisu, ale to nemoze preto, lebo by neukoncil pedagogicku fakultu kvoli skuske z gramatiky = Ti s makcenom na T?

3 annka annka | 12. května 2007 v 17:21 | Reagovat

taky strucny prehlad... dost strucny:) ale obrazky su pekne:)

4 tom tom | 16. listopadu 2007 v 12:40 | Reagovat

je to poucne

5 tom tom | 16. listopadu 2007 v 12:40 | Reagovat

je to na hovno

6 tmr tmr | 16. listopadu 2007 v 12:42 | Reagovat

je to na prd

7 tmr tmr | 16. listopadu 2007 v 12:43 | Reagovat

azeby azeby taky bum bac a baaaaaaa

8 tmr tmr | 16. listopadu 2007 v 12:45 | Reagovat

karol smrdi

9 argonaut2 argonaut2 | 23. prosince 2007 v 9:38 | Reagovat

Gottfried bol baronom z Ibelinu a nie kralom jeruzalema bol jeho ucitelom zomrel vo veku 48r.v pristavnom meste Mesia a kral bol malomocny a zomrel vo veku 27r

10 Trojan Trojan | 27. února 2008 v 21:01 | Reagovat

Dajme tomu ze to je celkom dobre ale trochu strucne

11 jaro z tn jaro z tn | 14. dubna 2008 v 14:09 | Reagovat

vyborne.to co som potreboval my staci a nemusim citat more knih a hlavne spekulacie autorov.diki

12 A[)[)AM A[)[)AM | 22. dubna 2008 v 15:23 | Reagovat

je to v pohode ale trebalo na tom viac popracovať :)ale je to good snaha sa cenííííííííí!!!!:):):)

13 ii ii | 8. května 2008 v 14:30 | Reagovat

m

14 ja ja | E-mail | 22. května 2008 v 9:52 | Reagovat

je to hruza :(

15 darkevil112 darkevil112 | E-mail | 23. května 2008 v 12:06 | Reagovat

Je to ok.Ale nevie niekto meno nejakej podobnej hry o kriziakoch napr. Castle Strike?Plz piste

16 Hip-Hop Hip-Hop | 4. června 2008 v 20:42 | Reagovat

cuvaj typek mas tu zle roky napisane, Saladin ziskal -jeruzalem v roku 1187

17 Danko352 Danko352 | 8. června 2008 v 22:55 | Reagovat

Fajn, no príliš stručné.

18 Wolf Wolf | 19. července 2008 v 21:03 | Reagovat

Nič som sa tu nedozvedel o zbraniach,aké križiaci používali

19 Kuko Kuko | 25. srpna 2008 v 12:21 | Reagovat

Papez Urban II povedal nech sa oznacia znakom kriza. Nemusel to byt cerveny kryz, cerveny kryz na bielom odeveve je typicky znak Templarov

20 jaa jaa | 26. září 2008 v 12:11 | Reagovat

je to somarina a chujovina

21 wow maniak wow maniak | 7. října 2008 v 12:10 | Reagovat

world of warcraft je super !!!

22 kometka kometka | 7. října 2008 v 17:40 | Reagovat

je to fajn stranka vzdy ked si potrebujem

spravit projkt na dejepis vzdy mi pomoze

23 Dodo Dodo | 11. října 2008 v 10:32 | Reagovat

Dá sa to čítať,ale je to až príliš stručné neviem či sú tam správne roky a podaktoré údaje.....ale chyby a nepravdivé informácie by sa do článku vpisovať nemali aby ste nepoplietli

čitatelou.TO je vše.

24 nik nik | 11. října 2008 v 18:40 | Reagovat

nic som necital

25 panBanan panBanan | 16. října 2008 v 17:00 | Reagovat

kriz sa pise s i

26 Balian Balian | Web | 31. října 2008 v 20:57 | Reagovat

No určite by som tu venoval tým križiakom oveľa viac priestoru ....ja mám o nich celú stránku a to nie je ani len z polovice dokončená :)

27 tomas tomas | 18. února 2009 v 19:41 | Reagovat

celkom fain

28 adams adams | 25. března 2009 v 20:35 | Reagovat

napriklad stalo by za zmienku ze po dobyti jeruzalema prvou vypravou krestania vrazdili okrem zidov a moslimov aj armenskych krestanov uprostred mesta...

povrchne, ako cely tento web...

29 pebo pebo | 7. června 2009 v 15:10 | Reagovat

je to vcelku dobre, aj ked nie bez vyhrad..
kriziaci boli tvrdi ale to boli aj moslimovia este skor etc.

30 suzinka suzinka | 23. června 2009 v 20:45 | Reagovat

no podla mna je to super stranka a dost mi pomohla =D

31 katka katka | 6. října 2009 v 9:37 | Reagovat

aká kritika....v učebnici dejepisu pre 7. ročník je toho ešte oveľa menej.....a taktiež času na vyučovanie tejto témy je pramálo......až na pár nepresností to je ok...............

32 komentka komentka | 19. října 2009 v 19:12 | Reagovat

ta na toto sa neda vyjadriť to upla blbosť keby som tuto stranku vlastnila tak by som sa asi od hanbi pod zem prepadla!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!:-(

33 Nerubian Nerubian | E-mail | 20. října 2009 v 19:51 | Reagovat

Hm nečítalo som to celé ale zdalo sa mi že trochu málo boli rozpísané jednotlivé výpravy

34 Plamen483 Plamen483 | E-mail | 29. listopadu 2009 v 20:50 | Reagovat

tato stránka mi strašne pomohla lebo robím projekt do školy :-)

35 hudi hudi | E-mail | 12. ledna 2010 v 16:15 | Reagovat

nota co povedat dejiny dac odobre pre mna nic len ucivo

36 TanQa TanQa | 14. února 2010 v 18:39 | Reagovat

máme robbiť referát na nábožko a s tohto som sa dočítala veľa ďakujem :D

37 spiro spiro | 9. března 2010 v 19:41 | Reagovat

lepsie to nemohlo byt,to by bola jednotka

38 killer42 killer42 | 18. dubna 2010 v 8:09 | Reagovat

Nebolo náhodou križiackych výprav 9???? + detské......

39 Ochranca Ochranca | E-mail | 27. listopadu 2010 v 10:12 | Reagovat

Ty co krityzuju nech sami nieco o tom napisu. Ked sa vam to nepaci tak to necitajte a dajte pokoj tym ktorych to zaujima a ktorym sa to maci!

40 Ochranca Ochranca | 27. listopadu 2010 v 10:12 | Reagovat

sry, chcel som napisat paci

41 blb blb | 27. listopadu 2010 v 10:59 | Reagovat

vyjeb si ochranca

42 nojo nojo | 5. ledna 2011 v 16:18 | Reagovat

mne osbne to do dost pomohlo len by to chcelo vc zaujimavosti

43 kkkkkkkkkkkk kkkkkkkkkkkk | 13. ledna 2011 v 15:01 | Reagovat

fhzrdhrduh

44 Petronela Petronela | 16. února 2011 v 19:44 | Reagovat

tak to je fakt strucne toto :D:D

45 Stefy Stefy | E-mail | Web | 28. září 2011 v 17:58 | Reagovat

Fajn blog

46 O PICI O PICI | 22. dubna 2012 v 16:28 | Reagovat

Je to o piči

47 Trololo Trololo | 11. ledna 2013 v 21:39 | Reagovat

Viac viem aj naspamat :D

48 IKO IKO | 2. března 2013 v 11:22 | Reagovat

nahodou . . .

49 kiiik kiiik | 22. května 2013 v 12:12 | Reagovat

jaaaaj nuda

50 Niko Niko | E-mail | 22. května 2013 v 12:14 | Reagovat

Jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee

51 stereoo stereoo | E-mail | 19. listopadu 2013 v 22:20 | Reagovat

ktokolvek obhajuje križiacke výpravy nie je normálny.v krestanstve je zabíjanie neprípustné.

52 veve veve | E-mail | 25. října 2016 v 9:49 | Reagovat

Velmi dobre a strucne napisane! Dakujem!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama