Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Boj USA o nezavislost

6. prosince 2006 v 15:22 | StEvE |  Historické obdobia
Boj USA za nezávislosť
Osídlenie
Po objavení Ameriky r.1492 sa zvýšil záujem o tento kontinent, najmä zo strany Portugalska a Španielska, ktoré sa ho postupne snažili kolonizovať. Avšak v kolonizačných snahách ich predstihuje Holandsko, Anglicko a Francúzsko. Giovanni Caboto v anglických službách r.1497 objavil Newfoundland. Henry Hudson a Holanďania na rieke Hudson založili r.1625 kolóniu Nový Amsterdam, dnešný New York. Jacques Cartier r.1535 sa zstavil v dnešnom Quebecu i Montreali. Španielskou osadou bola San Augustin, založená r. 1565 na Floride. R.1607-1608 založili kolónie v Quebecu a Jamestowne.
Osídlenie amerického kontinentu Angličanmi sa datuje do r.1620, kedy skupina 102 puritánskych zakladateľov mesta Plymouth v štáte Massachusetts (nazývaní aj Pilgrimfathers), v Novom Anglicku, priplávala na palube lode Mayflower z anglického prístavu Plymouth.
Do pol. 17stor. prišlo do Ameriky asi 80.000 ďalších kolonistov a zo založených osád postupne vznikajú anglické kolónie. Prišelci utláčali pôvodné obyvateľstvo- Indiánov, ktorí boli nakoniec odsunutí do vzhradených rezervácií.
Od r.1675 sa vyostrili spory medzi Anglickom a Francúzskom viedli k "7.ročnej" vojne medzi Francúzskom a Španielskom na jednej strane a Portugalskom a Veľkou Britániou na strane druhej.

10.02.1763 bol uzatvorený prvý Parížsky mier (v prospech Anglicka), Francúzsko odstúpilo Británii Kanadu a ďalšie dŕžavy v Severnej Amerike, radu ostrovov v Západnej Indii, pobrežie Senegalu a zaviazalo sa opustiť všetky dobyté územia v RímskoNemeckej ríši. Získalo za to indické dŕžavy obsadené počas vojny Britmi. Španielsko odstúpilo Anglicku Floridu a územia západne od Mississippi, získalo späť Kubu.
Mier upevnil britskú prevahu v kolóniách, Angličania kolonizovali celé Atlantické pobrežie od Kanady až po Floridu a vytvorili 13 kolónií a osád. Anglicko bolo po vojnových sporoch finančne oslabené a tak sa rozhodlo riešiť zložitú situáciu na úkor kolonistov.
Parlament r.1651 vydal tzv.Navigačné akty (tovar z USA mohol byť do UK dovážaný len na anglických lodiach), r.1765 bol zavedený Zákon o kolkoch (všetky dokumenty a listiny museli byť okolkované), čo vyvolalo nespokojnosť kolonistov a vznik tajných spolkov ako boli Synovia Slobody, Dcéry Slobody. V r.1766 Angličania zákon o kolkoch odvolali, ale o rok nato sa novým ministrom financií v Anglicku stal Charles Townshend, ktorý schválil dane na predmety dennej spotreby ako cukor, čaj, káva.V r.1770 boli zrušené všetky okrem čaju.
V decembri r.1773 v americkom prístave Boston, nahnevaní kolonisti odmietli prevziať náklad indického čaju, prezliekli sa za Indiánov a hodili ho do mora. Ich vodcom bol Samuel Adams. Týmto aktom, známym ako Bostonské pitie čaju, začína boj amerických osád za nezávislosť.

Zástupcovia 13 kolónií sa 05.09.1774 zišli na prvom Kontinentálnom kongrese vo Philadelphii, kde sa dohodli na boji ya nezávislosť a vytvorení bojových milícií. Druhý philadelrhský snem r.1775 otvorene vyhlásil boj proti Anglicku a na čelo armád postavil bohatého plantážnika Georga Washingtona. Francúzsko, Holandsko a Španielsko vyjadrili kolóniám podporu.
04.07.1776 bol prijatý dokument Deklarácia nezávislosti, ktorý znamenal odtrhnutie kolónií od Anglicka a osamostatnenie sa od britskej koruny. Jej autorom bol Thomas Jefferson, Benjamin Franklin, John Paine.
R.1777 sa odohrala bitka pri Saratoge, kde kolonisti porazili Angličanov. R.1781 Angličanov definitívne porazení (za francúzskej pomoci) pri Yorktowne.
05.10.1783 bol podpísaný druhý Parížsky mier, Anglicko uznalo nezávislosť amerických kolónií- vznik USA.
Usporiadanie USA
Na 2. kontinentálnom kongrese r.1777 sa rozhodlo o právnom postavení jednotlivých kolónií, boli prijaté Konfederačné články (prvá ústava kolonistov- predchodca ústavy USA), ktoré vstúpili do platnosti r.1781 a vytvorili konfederáciou 13tich amerických štátov ,zachovávajúc suverenitu vlád, vlastný súdny poriadok každého štátu.
Štáty mali jeden spoločný orgán Kongres, (zákonodarný orgán- každý štát mal jeden hlas), chýbali im však spoločné výkonné a súdne orgány, dozerajúce na plnenie zákonov. Preto r.1787 došlo k revízii Konfederačných článkov, vzniku prvej ústavy USA, platnou od r.1788, kedy ju ratifikovali všetky štáty konfederácie. S dodatkami platí táto ústava dodnes.
Ústava
Ústava hovorí o USA ako o federácii, spoločné záležitosti riešia všetci spolu, majú spoločnú vládu, súdy. Vnútorne sú štáty rozdelené , ale navonok vystupujú jednotne. V ústave je zakotvená deľba moci; najvyšším zákonodarným orgánom je Kongres ktorý, sa skladá zo Snemovne reprezentantov a zo senátu.
V Senáte sú 2 zástupcovia z každého štátu, jeho člen musí mať 30 rokov a 9 rokov musí byť občanom USA, volí sa na 6 ročné obdobie. Každé 2 roky sa 1/3 členov vymení.
Snemovňa reprezentantov má počet zástupcov jednotlivých štátov podľa počtu obyvateľov, jej člen musí mať aspoň 25 rokov a 7 rokov musí byť občanom USA. V Amerike aktívne volebné právo získa občan v 18r. (do1787- 21rokov).
Najvyšším orgánom výkonnej moci je prezident, volený v nepriamych voľbách (občania volia voliteľov, tí volia prezidenta na 4 roky a volí sa s ním aj viceprezident. Pasívne volebné právo má každý, kto je občanom USA od narodenia, musí mať aspoň 35 rokov. Prezident je jedinou hlavou štátu, ministri sú jeho poradcovia. Prezident vykonáva to, čo prijme Kongres. Členovia kabinetu sa zodpovedajú len prezidentovi.

Najvyššia súdna moc je zastúpená federálnym súdom (okrem toho sú súdy v jednotlivých štátoch).
Ústava USA je jednou z najstabilnejších ústav sveta. Jej súčasťou je The Bill of Rights (listina práv), prvých 10 dodatkov, prijatých ako jeden celok. Úpravy z r.1787 zožali kritiku za to, že boli priveľmi všeobecné v otázke zabezpečenia ľudských a občianskych práv. James Madison potom vypracoval 12 dodatkov, z ktorých 10 bolo prijatých. Vychádzajúc z princípov zvykového práva a z niektorých čŕt anglického Bill of Rights z r.1689, dodatky zaručovali jednotlivcovi slobodu prejavu, tlače, vyznania a zhromažďovania, právo nosiť zbraň, mať spravodlivý verejný súd pred porotou, právo nesvedčiť proti sebe, nesúhlasiť s prehliadkou bytu, so zadržaním či s krutými trestami bez súdu. Dodatky zakazovali aj ubytovanie vojakov v domoch a špecifikovali, že právomoci, ktoré neprináležia federálnej vláde, patria štátom Únie alebo ľudu. Celkovo je k ústave pripojených 27 dodatkov a platí dodnes (najvýznamnejšie dodatky- zrušenie otroctva r.1865, volebné právo žien a černochov r.1920).
Občianska vojna
Po vzniku USA v r.1783 sa pôvodné územie postupne rozšírilo kúpou napr. Louisiany od Francúzov a Floridy od Španielov, Aljašky od Rusov, zmluvne alebo dohodou napr. Oregon od Anglicka, anexiou napr. Texasu, Colorada a Kalifornie. V pol. 19stor. územie USA siahalo od Atlantického oceánu k Tichému a od Kanady až po Mexický záliv. Po hospodárskej stránke vznikajú rozdiely medzi Severom a Juhom; Sever- priemysel, železnice, továrne, dominantné postavenie má buržoázia; Juh- poľnohospodárstvo, bavlníkové/ryžové/trstinové plantáže, zneužívanie práce otrokov.
V roku 1854 vznikla Republikánska strana, ktorá bola proti rozširovaniu plantážnictva a otrokárskeho systému, čím reprezentovala ekonomické záujmy severanov. Postupne začalo jej radikálnejšie krídlo žiadať úplné zrušenie otroctva v zmysle ústavy USA. Južanskí plantážnici boli závislí na práci otrokov. Situácia sa vyostrila r.1860, keď sa prezidentom stal člen Republikánskej strany Abraham Lincoln, ktorý odmietol rozšírenie otroctva do nových území ako to požadovali južania a takisto zamietol ich možnosť odtrhnúť sa. Následne nato sa 11 južných štátov postupne odtrhlo od Únie a r.1961 vytvorili Konfederáciu amerických štátov s hlavným mestom Richmondom v štáte Virgínia. Za prezidenta si zvolili Jeffersona Davisa.

V apríli 1861 vypukla občianska vojna (Juh proti Severu), keď vojská Konfederácie prepadli vojenskú základňu Únie Fort Sumter. V nasledujúcich týždňoch po útoku sa severu i juhu zmocnilo vlastenecké nadšenie. Juh rátal s tým ,že urobí vojnu pre Úniu, tak finančne náročnou, až bude nakoniec musieť uznať nezávislosť Konfederácie. Sever chcel potlačiť povstanie a obnoviť autoritu federálnej vlády v odtrhnutých štátoch. Prvá bitka sa odohrala pri Bull Run/Manassas (Virgínia) 21.júla1861, Konfederáciu viedol Beauregarde, Úniu McDowell. Porážka Severu.V polovici februára dobyli jednotky Únie pod vedení Granta pevnosť Fort Donelson, v lete najväčšie mesto amerického juhu New Orleans. Juh ako prvý zaviedol všeobecnú brannú povinnosť, Sever ho nasledoval.
Na začiatku boli v prevahe vojská Konfederácie, ale1.januára 1863 Lincoln vydáva Proklamáciu emancipácie otrokov, ktorou zrušil otroctvo v búriacich sa častiach Ameriky. Po tomto vyhlásení sa k jednotkám Únie pridáva množstvo otrokov, ktorí opustili plantáže, aby bojovali za svoju slobodu (ku koncu vojny sa k armáde pripojilo 200.000 černochov).V apríli 1865 vojská Únie pod vedením Granta dobyli mesto Juhu Richmond a 9.apríla 1865 v Appomattox Court House (budova súdu) prijal generál Lee, vodca jednotiek Konfederácie, kapitulačné podmienky, diktované generálom Grantom, čo vyvolalo nadšenie medzi Severanmi. Len päť dní po vojne- 4.apríla 1865, po schôdzi vlády, A.Lincoln navštívil Fordove divadlo, kde bol zavraždený južanským patriotom Johnom Wlikesom Boothom. Všeobecnú radosť vystriedal smútok a pomstychtivé nálady voči bývalým južanským rebelom.

Počas 4 rokov konfliktu zahynulo 635.000 mužov, vojna pohltila miliardy dolárov a zanechala spustošenú krajinu. Na strane druhej však ukončila otroctvo černochov a obnovila jednotu USA .Najdôležitejšou otázkou sa stala povojnová obnova Severu a Juhu. Po skončení občianskej vojny do r.1877 hovoríme o období rekonštrukcie, kedy sa vyrovnávali rozdiely medzi Severom a Juhom. Život na Juhu sa zmenil. Začala sa rozvíjať textilná malovýroba, tabakový priemysel, rástla priemyselná výroba (továrne), drevospracujúci priemysel. Bavlníkové latifundiá buď zanikli, alebo sa rozpadli na menšie celky. Vďaka tomu sa USA čoskoro zaradili na popredné miesto medzi priemyselnými mocnosťami sveta.

Ku-Klux Klan
bola ilegálna americká organizácia presvedčená o nadradenosti bielej rasy, ktorú založili vojaci Konfederácie hneď po skončení občianskej vojny r.1866 v Tennessee. Označenie Ku-Klux pochádza zo starogréckeho slova kyklos- krúžok. Členovia klanu, takmer pol milióna, sa postavili proti politike federálnej vlády, ktorá v rámci rekonštrukcie umožnila černochom voliť a obsadiť rôzne mocenské pozície. Používali zastrašovanie, teror, obliekali sa do bieleho rúcha a masky a popravovali tzv. emancipovaných černochov uplatňujúcich svoje základné práva napr. boli voliť
.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 aser aser | 31. října 2010 v 17:11 | Reagovat

dopln obrazky pls

2 Pepik Pepik | E-mail | Web | 1. října 2011 v 7:25 | Reagovat

Já chci taky takovej bloooog:D

3 Ondrej Ondrej | 5. srpna 2014 v 0:30 | Reagovat

díky za informácie +)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama