Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Peter I. Veľký - 1. časť

11. prosince 2006 v 11:35 | Th()mas |  Životopisy
Peter Veľký (1672, Moskva - 1725, St. Peterburg) bol korunovaný za ruského cára 27. apríla roku 1682 a 22. októbra 1721 sa stal ruským cisárom. Peter bol vnukom cára Michaela Romanova, tada patril k významnému rodu Romanovcov. Vo veku 10 rokov bol Peter vymenovaný za cára, ale vzhľadom na veľký boj dvoch rôznych politických síl musel vládnuť spolu s bratom Ivanom pod patronátom ich sestry Sofie. V roku 1689 bola Sofia z trónu zvrhnutá a utiahla sa do kláštora. Keď v roku 1696 zomrel cár Ivan, vláda nad celou ríšou sa ocitla v rukách cára Petra, ktorý tak dostal možnosť nastoliť svoje reformy a kultúrne zveľadiť ruskú krajinu, za čo si neskôr vyslúžil prezývku "Veľký". Peter otvoril Rusku dvere na západ. Pozval do krajiny európskych inžinierov, architektov, staviteľov lodí, remeselníkov a obchodníkov. Stovky rusov boli poslané do Európy, aby sa im dostalo lepšej výchovy a aby sa mali možnosť priučiť novým druhom umenia a remesiel.
Odchodom Petra a jeho "veľkého posolstva" nastala v Rusku netradičná situácia, ľud mal ostať bez cára takmer sedemnásť mesiacov. Vláda bola zverená ministrovi Preobraženského príkazu Fjodorovi Romodanovskému a bojarovi Tichonovi Strešnevovi a bol vydaný zákaz strelcom vrátiť sa do mesta. Po týchto opatreniach sa cár vydal inkognito na cesty. Z Moskvy sa posolstvo vybralo do Rigy, Peter driemal alebo spal na saniach a niesol si so sebou voskovú pečať s nápisom "som učeň a hľadám si učiteľov". V Rige sa zdržal len zopár dní, pretože ho ľudia spoznali. 2. mája sa vydal na lodi Sv. Georgij do Královca (tu po prvýkrát uvidel Baltské more), kde sa stretol s brandenbursko-pruským kurfirstom Fridrichom III., ktorý sa chcel diplomaticky zblížiť s Ruskom, najmä aby Petra vtiahol do spojenectva proti Švédom, ale ten zatiaľ nechcel prijať žiadne záväzky podobného charakteru. Po tejto návšteve Peter priam horel túžbou dostať sa čo najskôr do Nizozemska, ktoré v tých časoch prežívalo obdobie veľkého rozkvetu. Cárova pozornosť sa sústredila predovšetkým na prístavy a lode, preto sa oddelil od posolstva, vyhol sa oficiálnostiam a vybral sa do Zaardamu, kde sa opäť osobne zúčastňoval stavby lodí. Čoskoro však robotníci zistili, kto s nimi pracuje a Peter zase zistil, že väčšie lode sa vyrábajú v Amsterdame, preto sa premiestnil tam.
Opäť spolupracoval na stavbe lodí, ponavštevoval rôzne mlyny, botanické záhrady, dielne, kostoly, nevestince a dokonca aj blázinec. Je známe, že si z ciest so sebou priniesol kufrík chirurgických nástrojov a priam sa vyžíval v trhaní zubov. Svoju "lekársku" pomoc ponúkal takmer všetkým, ktorí ho obklopovali, a len málokto si dovolil takúto poctu odmietnuť. Tak vznikla Petrova zbierka zubov, ktoré vytrhal svojim známym, a ktoré si starostlivo odkladal do vrecúška. Z Holandska odcestoval Peter Veľký do Londýna, kde ho zasa zaujala štruktúra vládnych inštitúcií. V tom čase malo mesto asi 700 000 obyvateľov a prístav svetového významu. Kráľ Viliam III. sa k Petrovi správal úctivo, dokonca mu u Rembrandtovho žiaka Gotfrieda Kellera objednal portrét. Počas svojho pobytu v Anglicku trávil cár, samozrejme, najviac času v lodeniciach, kde študoval teóriu stavby lodí a absolvoval tu teoretický lodiarsky kurz. Po štyroch mesiacoch pobytu v tomto, vtedy najväčšom a najmodernejšom meste v Európe, sa Peter a jeho "veľké posolstvo" vydali do Viedne, aby sa tu stretol s cisárom Leopoldom I. a vyhovoril mu uzavretie mieru s Tureckom. Keď sa však stretli, bolo už jasné, že protiturecká koalícia sa rozpadá. Keď Peter zistil, že s tým už nič nenarobí, naplánoval si cestu do Benátok, ale dorazil k nemu kuriér s hroznou správou o povstaní strelcov v Moskve. Po návrate Petra do Moskvy výsluchy a popravy nemali konca-kraja. Údajne si dokonca sám Peter pošpinil ruky ich krvou, keď im vlastnoručne stínal hlavy, vypočúval ich v mučiarňach a nútil k tomu aj svojich bojarov. Čísla popravených sa pohybovali okolo tisícky. Lavínu represálií spustil údajný list Sofie strelcom, ktorým ich mala vyzvať k zvrhnutiu Petra a k svojmu dosadeniu na trón. Na konci mučenia a popráv, keď mŕtvi boli umiestnení pod okná kláštora, v ktorom žila Sofia, rozhodol sa Peter vypočuť aj sestru, avšak dodnes sa nevie, čo všetko bolo náplňou ich rozhovoru. Sofia vraj všetko poprela, a keďže bola príslušníčkou cárskeho rodu, nemohla byť mučená, ani popravená. Stratila aj tie najposlednejšie práva vyplývajúce z jej urodzeného pôvodu a so svojimi sestrami sa mohla stretávať len dvakrát za rok. Dodnes sa existencia jej listu nepotvrdila.
Pôvodný zámer Petrových ciest po Európe (upevniť protitureckú alianciu) síce úspešný nebol, ale putovanie "veľkého posolstva" nebolo ani bezvýsledné - Peter získal množstvo námorníkov, remeselníkov, zbraní, pušiek, kompasov, ďalekohľadov a kuriozít v podobe vypchatého krokodíla a preparovanej "ryby-meča", alias mečúňa.

Peter precestoval viacero miest a keď sa vrátil do Ruska, začal zavádzať odpozorované novoty - oholil bojarom brady, odstrihol rukávy na kaftanoch, zmenil štýl obliekania, zriadil novú tlačiareň, zmenil letopočet, dovolil obyvateľom cestovať za vzdelaním aj do zahraničia, vytvoril nové orgány miestnej samosprávy - gubernie, začal uskutočňovať administratívne reformy, postaral sa o prvé novodobé sčítanie ľudu, vyhlásil peňažnú reformu, začal raziť nové mince, zaviedol daňovú reformu a vyhlásil Snemový zákonník, zakladal školy. Najviac si zgustol na cirkevných hodnostároch, ktorí už nemohli hovoriť takmer do ničoho a jeho averzia viedla takmer k úplnému oddeleniu cirkevnej moci od svetskej. Okrem uvedených prevratných zmien v skostnatenej ruskej spoločnosti priniesli jeho cesty po zahraničí ešte jeden dôležitý moment, ktorý neskôr zohral v dejinách námornej akadémie nezanedbateľnú úlohu. V Anglicku v Greenwichskom observatóriu sa stretol s Isaacom Newtonom a matematikom Phergusonom, ktorý neskôr zohral v uvedenej akadémii významnú úlohu pri vyučovaní matematiky. Peter Veľký kládol dôraz na vzdelanie, sám bol priam nenásytný po všetkom novom. Prvé miesto však u neho až do konca života zohrávalo more, lode a nakoniec výstavba nového domova - Petrohradu.
Najvýznamnejšia bitka, ktorou vstúpil cár Peter Veľký do histórie, bola bitka so Švédmi. Okolnosti jej začiatku boli viac než zložité. V rokoch 1698-1700 hrozilo Rusku nebezpečenstvo, že Turci využijú rozpad "svätej ligy" a uzavrú mier s Rakúskom, Poľskom a Benátkami a sústredia všetky sily proti Rusku. V tejto situácii sa Peter rozhodol vypraviť do Carihradu posolstvo, na čele ktorého stál diplomat J. Ukrajincev, a ktoré malo za úlohu dojednať mierovú zmluvu. Ukrajincev postrašil Turkov tým, že im vylíčil hrôzu a veľkosť ruského vojska a loďstva a povyhrážal sa obsadením Čierneho mora, čo by de facto znamenalo "odrezanie" Carihradu a odsúdenie tohto sídla na vyhladovanie. Samozrejme, Ukrajincev preháňal. Turci s uzatvorením mieru s Rusmi váhali, tak sa rokovania pretiahli takmer na 10 mesiacov. Prebehlo 23 konferencií, ktorých výsledkom bolo, že Rusko sa vzdalo Podnepria a Azov mu zostal. Depeša o výsledkoch rokovaní dorazila k Petrovi 8. septembra 1700 a hneď na druhý deň vyrazilo Petrovo vojsko proti Švédom. Táto záležitosť sa však neodohrávala len medzi dvoma uvedenými stranami. Konflikt prerástol do takých rozmerov, že pohltil priamo či nepriamo všetky krajiny európskeho severu a zmenil politickú i mocenskú mapu tejto časti Európy.

Rusko vstúpilo do tejto vojny takmer absolútne nepripravené, čo neskôr priznal aj imperátor: "Začali sme vojnu ako slepí, neodhadnúc silu protivníka." Vrchným veliteľom štyridsaťtisícovej armády, ktorá obliehala Narvu, bol vojvoda de la Crois, ale bojom v podstate velil samotný Peter. Avšak v ten deň, keď sa na bojisku objavil Karol XII., Peter armádu opustil.
Výsledky tejto krátkej bitky boli pre Rusov katastrofálne, Švédi zatkli 10 generálov aj vojvodu de la Croisa a tretina vojakov padla za obeť. Nakoniec sa zachránilo okolo 23 000 vojakov, aj to asi len preto, že Karol XII. nedal príkaz na ich prenasledovanie. Peter sa poučil, začal verbovať novú armádu a podnikol prísne kroky proti dezertérstvu ,ako inak na výstrahu dezertérov popravoval, neskôr im začal na ľavej ruke vypaľovať kríže. Čoskoro mal Peter vybudovanú dobre vyzbrojenú armádu európskeho vzoru, o čom Karol XII. nemal ani poňatia. Prvé úspechy zožal pre Rusko B. Šeremeťjev, keď jeho armáda porazila v Livónsku oddiel generála Schlippenbacha. V rokoch 1702-1704 postupovala Šeremeťjevova armáda od jednej pevnosti k druhej, všetky vojenské aktivity Rusov boli úspešné. Aj Estónsko a Livónsko už boli v rukách Petra Veľkého, ktorý v roku 1705 postupoval ďalej na západ. Peter teoreticky nepočítal s tým, že uvedené oblasti by mohli pripadnúť Rusku a bol ochotný vzdať sa ich pri prípadných mierových rokovaniach, okrem oblasti v okolí ústia Nevy, kde vznikal jeho "raj na Zemi" - Petrohrad. Predtým tu stála švédska pevnosť, ktorú Rusi dobyli 1. mája 1703 a premenovali ju na Petropavlovskú pevnosť, ktorá v prvej polovici 19. storočia slúžila na politické väznenie nepohodlných intelektuálov, medzi ktorými nechýbali ani také osobnosti ako Dostojevskij či Černyševskij. Petrohrad sa stal cárovou srdcovou záležitosťou, naháňal sem desiatky tisícok nevoľníkov, ktorí v tomto nehostinnom, bahnitom kraji mnohokrát našli smrť. "Sotva sa nájde vo vojenských dejinách bitka, ktorá by si vyžiadala viac strát ako stavba Petrohradu. Peter nazval nové hlavné mesto rajom, pre ľud však bolo veľkým cintorínom," tvrdil neskôr Kľjučevskij.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 jeho!!! jeho!!! | 3. listopadu 2010 v 17:27 | Reagovat

nic moc

2 mami mami | 3. listopadu 2010 v 17:28 | Reagovat

[1]: ti si trt

3 cigi cigi | 29. října 2012 v 17:39 | Reagovat

celkom super stranka

4 Adam Vanek Adam Vanek | E-mail | 13. března 2015 v 12:04 | Reagovat

Vy neviete pisat vy kokoti

5 Vlado Srniček Vlado Srniček | 13. března 2015 v 12:08 | Reagovat

[Ahoj

6 Palko Šupola Palko Šupola | 13. března 2015 v 12:10 | Reagovat

Velmi zaujimave

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama