Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Stalinizmus a sovietizácia východnej Európy

3. prosince 2006 v 11:05 | Th()mas |  Historické obdobia
Za neskorý stalinizmus môžeme považovať koniec 40. rokov a jeho koniec nastal v ZSSR smrťou jeho tvorcu J.V.STALINA v roku 1953, mimo neho ešte o pár rokov neskôr. Charakteristickou črtou tohto obdobia boli viaceré spôsoby vedenia politiky, hospodárstva, a iných aspektov každodenného života, z nich sú najvypuklejšie:

• Budovanie kultu osobnosti, Stalin sústredil všetku moc vo svojich rukách, ostatné ústavné inštitúcie boli len formalitou

• Politická paranoja primäla Stalina a jeho nasledovníkov k neustálemu honu na nepriateľov, najprv ideologicky odlišných a následne aj z vlastných radov

• Rozvoj ťažkého priemyslu, najmä na vojenské účely a Kolektivizácia mali zabezpečiť nezávislosť od ostatného sveta. • Sovietizácia ako ideálny smer vývoja národov, všetky národy ZSSR mali splynúť do národa sovietskeho, následne mali prísť na rad aj krajiny strednej Európy.

Po Stalinovej smrti sa ozývali hlasy na rozchod s touto ideológiou a tak na XX. zjazde KSSZ došlo k odsúdeniu stalinskej teroristickej formy vlády. Stalinov nástupca Nikita S. Chruščov označil Stalina za despotického, mocichtivého a nemorálneho. Kritizoval jeho zahraničnú politiku a požadoval návrat k leninským ideám a znovuzískanie dôvery obyvateľov ZSSR k svojmu štátu. Československo
Nová ústava v Československu proklamovala síce vytvorenie ľudovej demokracie, ale v skutočnosti sa jednalo o monopartajnú diktatúru podľa sovietskeho vzoru. Už dva mesiace po komunistickom prevrate sa tu začali prvé procesy s odporcami nastoleného systému. Nová ústava z 9. mája 1948 nadobudla platnosť až po zvolení Klementa Gottwalda, pretože jeho predchodca Beneš ju odmietol podpísať. 30. mája sa konali voľby s jednotnou kandidátkou, 2. júna abdikoval na svoj post Beneš a nové Národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta 14. júna Gottwalda. Novým predsedom vlády sa stal Antonín Zápotocký. Zaniklo nezávislé súdnictvo, hlavným orgánom justície sa stala prokuratúra. Ústavné orgány boli len vykonávateľom rozhodnutí najvyšších orgánov KSČ. V súvislosti s prebudovávaním systému štátu boli zahájené útoky voči cirkvi, napríklad zákonmi z r. 1949, ktoré podriaďovali cirkev štátnej kontrole. Na východe republiky bolo tlakom zavádzané pravoslávie. 13. apríla 1950 prebehla akcia M, kde prebehlo zrušenie mužských mníšskych rádov. Bolo zastavené vydávanie náboženskej literatúry. V tomto období doznievala kolektivizácia majetkov a združstevňovanie, čím vlastne zanikla vrstva poľnohospodárskych živnostníkov. Podľa vzoru ZSSR bol načrtnutý plán industrializácie, ktorého nosníkom malo byť strojárstvo. Na začiatku päťdesiatych rokov začali tiež rásť na intenzite politické procesy. Postihovaný boli bývalí partizáni (Heliodor Píka, Viliam Žingor), politický predstavitelia porazených strán (Prokop Drtina, Ján Lichner) Najväčší proces prebehol 31. mája 1950, keď boli súdení predstavitelia nekomunistických strán z vlastizrady, vyzvedačstva a rozvracania republiky. Najznámejšou zo štvorice popravených bola Milada Horáková. Podľa vzoru Stalina, sa začali čoskoro nato aj čistky vo vlastných radoch - tu možno spomenúť proces s Rudolfom Slánským ( bývalý gen. tajomník ÚV KSČ) a Vladimírom Clementisom (minister zahr. vecí). Obidvaja boli odsúdení k trestu smrti. Centralizmus a smerovanie štátu bolo zachované aj po Stalinovej smrti, ústava z roku 1960 zjednotila stranu a štát do celku, najvyšším predstaviteľom štátu sa stáva gen. tajomník ÚV KSČ, v tej dobe A. Novotný. Krátke obdobie pokusu o reformu a demokratizáciu ktoré sa začalo koncom roka 1967, narušil vpád vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Tieto pokusy spočívali v zavedení socialistického trhového hospodárstva, utvoreniu legálnej opozície a iných. Nemecká demokratická republika
Krátko po vzniku, na II. zjazde vládnucej Jednotnej socialistickej strany (SED) bolo odsúhlasené budovanie štátu sovietskeho typu. Povstanie robotníkov dňa 17. júna 1953 proti plánovanému zvyšovaniu noriem bolo potlačené vojensky za pomoci armády ZSSR. Nespokojnosť obyvateľstva , ktorá prešla do povstania bola spôsobená unáhlenými opatreniami vlády zameranými na budovanie socializmu, hospodárskymi ťažkosťami, nízkym životným štandartom a vysokými reparačnými poplatkami spojencom. Po upevnení si pozície vedúceho predstaviteľa SED Waltera Ulbrichta nasledovala urýchlená socializácia poľnohospodárstva a stredného živnostníctva. V 60. rokoch sa po zavedení nového systému plánovania a riadenia stala NDR najsilnejším priemyselným štátom RVHP. Aj napriek tomuto sa neustále zvyšoval počet utečencov do NSR a preto bolo 12.8. 1961 prijaté rozhodnutie o účinnej ochrane hraníc proti "revanšistickým silám Západného Nemecka". Tento krok viedol k ešte väčšej medzinárodnej izolácii NDR a k ešte k tesnejšiemu spojenectvu so Sovietskym zväzom.
Maďarsko
Oficiálny začiatok histórie Maďarska ako socialistického štátu sa datuje do roku 1947, keď za pomoci sovietskych vojsk prebrali Komunisti vládu. V roku 1949 bola prijatá ústava, ktorá ho určovala ako ľudovú republiku podľa sovietskeho vzoru, zo všetkými negatívnymi spoločenskými, politickými a hospodárskymi dôsledkami. Vedúcou silou sa stala Maďarská strana pracujúcich (zjednotená komunistická a sociálnodemokratická strana). Vnútropolitické ťažkosti po Stalinovej smrti vyžadovali postupnú liberalizáciu pomerov. Predsedom vlády sa stal Imre Nagy, ktorý do apríla 1955 zaviedol niektoré reformy, potom však narazil na odpor stalinistov na čele s Mátyasom Rákosim a obnova pomerov vyvolala 23.10. 1956 ľudové povstanie proti pomerom, ktoré však bolo 4. novembra vojensky potlačené, pričom Nagy a jeho spolupracovníci boli zatknutí a asi 200 000 Maďarov ušlo do Rakúska. Následne bola Jánosom Kádarom vytvorená vláda, ktorá pokračovala v zbližovaniu sa zo ZSSR.

Poľsko
V roku 1945 sa uskutočnila rozsiahla agrárna reforma, bol znárodnený priemysel, bankovníctvo a doprava, v roku 1948 prešla krajina na plánované hospodárstvo. Kolektivizácia v poľskom prostredí nenašla uplatnenie, družstvá sa rozpadali a tak ako v jedinej krajine východného bloku zostala zachovaná živnostnícka forma poľnohospodárstva. V krajine sa utvoril stalinistický systém spojený z represáliami proti ideovým protivníkom, ktorého obeťou sa stal aj popredný komunistický politik Wladislav Gomulka. Po návrate z väzenia sa snažil o demokratizáciu systému, ale pod sovietskym tlakom sa toho musel vzdať. Napriek tomu vládli v Poľsku koncom 50. rokov z kultúrnej a z časti aj z politickej stránky voľnejšie pomery ako v ostatných socialistických štátoch. Systém však nemohol čeliť rýchlo sa zhoršujúcemu hospodárskej situácie. V roku 1970 vypukla v pobaltskej oblasti mohutná vlna štrajkov, ktorá napokon spôsobila pád Gomulku. Neskôr sa Poľsko stalo najrevolučnejším socialistickým štátom a tým aj výrazne prispelo k pádu železnej opony.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa


Komentáře

1 milady milady | E-mail | 3. prosince 2006 v 11:48 | Reagovat

jeej, parada, to je to, co som potrebovala..vdakaa :)

2 Th()mas Th()mas | Web | 3. prosince 2006 v 12:00 | Reagovat

Nie je začo, radi pomôžeme.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama