Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Vznik USA - časť 1.

6. prosince 2006 v 20:27 | StEvE |  Historické obdobia
Vznik USA

PRVÍ AMERICKÍ OSADNÍCI 1607 - 1650
Keď prišli prví Európania, domorodí Američania si nimi neboli istí. Netušili, že nakoniec ich prídu milióny.

Keď Giovanni Caboto r.1497 objavil Newfoundland, väčšina Európanov takmer sto rokov napovažovala Severnú Ameriku za významnú. Nedoceňovali jej potenciál a videli v nej malú ekonomickú hodnotu. Ich hlavným záujmom bolo nájsť námornú cestu do Ázie a ľahko získať bohatstvo prepadávaním Španielskych galeon naplnených zlatom v Karibiku.Prví prieskumníci sa vracali domov bez toho, že by našli zlato, exotické mestá a námorné cesty do Ázie, ktoré hľadali. Cartierova francúzska kolónia v Quebecu (1535-1541) i Raleigho anglická kolónia v Roanoke (1585-1590) neuspeli. Prežila však španielska osada, založená r. 1565 v St.Augustíne na Floride. Až keď sa v r. 1607-1608 založili kolónie v Quebecu a Jamestowne, Európania si uvedomili, že nové krajiny by mohli mať cenu. Od r.1600 odplávalo do Severnej Ameriky veľa Európanov, ktorí chceli uniknúť náboženským svárom a vojne doma a začať nový život. (Prvý kolonisti Nového Anglicka boli statoční, ale neboli roľníci. Boli by hladovali, keby sa s nimi nespriatelil Indián Squanto, ktorý ich naučil, ako prežiť pestovaním kukurice a lovením rýb.)
Prvú úspešnú anglickú kolóniu, ktorú založili r. 1607 v Jamestowne vo Virgínii, takmer vyhladili choroby, hlad a problémy s Indiánmi, ale napokon prežila. Jej vodca John Smith napísal r.1616 knihu, ktorá pritiahla do kolónie ďalších osadníkov. NOVÍ AMERIČANIA.
John Rolfe oboznámil r.1612 osadníkov s pestovaním tabaku. Plodina im vynášala peniaze a Jamestown prosperoval. Keď dopyt po tabaku rástol, jeho pestovatelia potrebovali viac pôdy a brali ju domorodcom. Tento boj o pôdu viedol ku krutým vojnám medzi kolonistami a Indiánmi. Zvrat nastal po príchode pútnikov na lodi Mayflower do Massachusetts r. 1620, pretože tí chceli žiť podľa puritánskych pravidiel. (Mayflower viezla 102 puritánskych kolonistov a 47 členov posádky vo veľmi stiesnených podmienkach. Puritáni utekali pred náboženský prenasledovaním, vyplávali r. 1620 z Plymouthu a pristáli neďaleko Mysu Cod, kde založili malú osadu, ktorú pomenovali tiež Plymouth.)
R.1625 Holanďania založili kolóniu na ostrove Manhattan, na mieste dnešného New Yorku. Prišli aj francúzsky kolonisti, ktorí sa usadili severne od rieky sv. Vavrinca v súčasnej Kanade.
Výnosným sa stal aj obchod s kožušinami, najmä s bobrími , pretože v Európe išli dobre na odbyt.
Od 30 rokov 17.storočia prichádzalo z Anglicka čoraz viac puritánskych utečencov a emigrantov. Nemali nádej na návrat a ich kolóniám v Novom Anglicku sa aj napriek tomu dobre darilo.
Keď otcovia pútnici pristáli r.1620 v Amerike, nevedeli nič o živote v tejto novej krajine. Potraviny sa im minuli a mnohí osadníci zomreli na choroby a vyčerpanie. Počas prvej zimy ich zomrela takmer polovica a jari sa dožilo len 54 osadníkov.
R.1700 žilo v Severnej Amerike asi 400 000 Európanov a kolóniám v Novom Anglicku sa darilo. Z Európy sa tam presťahovali celé komunity a čoskoro boli sebestačné. R.1636 bola v Cambridge v Massachusetts založená Harvardova univerzita.
Koloniálna Amerika 1600 -1700

Do Severnej Ameriky prichádzal veľký počet kolonistov. Tieto európske národy formovali charakter budúceho života v ,, Novom svete".



Väčšinu prvých európskych kolonistov v Severnej Amerike tvorili Francúzi a Španieli, neskôr ich ale predbehli Angličania a Nemci. Zväčša to boli protestanti, ktorí v Európe trpeli náboženským prenasledovaním. Dvadsať rokov po príchode prvých puritánov do Ameriky žilo v Massechusetts 20 000 Angličanov. Kolónia s hlavným mestom Boston rástla a rýchlo sa rozvíjala. Niektorí z týchto kolonistov sa odsťahovali na Rhode Island a do Connecticutu.

R.1625 začal v ústí rieky Hudson rásť New York, ktorý bol spočiatku holandskou kolóniou. Keď ju r.1664 obsadili angličania, okrem nich sa tu začali usádzať i Nemci a iné národnosti. Mesto sa čoskoro rozrástlo na kozmopolitné veľkomesto obchodníkov a remeselníkov. Južne na pobreží dal r. 1681 anglický kráľ ako splatenie dlhu skupine kvakerov, ktorých viedol William Penn, pôdu. Penn bol náboženský idealista a sníval o ,,svätom experimente" - novej spoločnosti. Pomáhal chudobným ľuďom z Európy usadiť sa v kolónii, z ktorej vznikla Pensylvánia. Usadili sa v nej mnohí anglickí, škótski, írsky a nemeckí kolonisti, aby tam začali nový život.
Ešte južnejšie sa po anglickej občianskej vojne rozrastali Severná a Južná Karolína a Virgínia, kde kráľ Karol II. pridelil pôdu svojim rojalistickým stúpencom. Zakladali tam výnostné plantáže, na ktorých pestovali tabak, ryžu, bavlník a indigovník. Usadlíci dovážali z Afriky otrokov, ktorí od r.1619 obrábali pôdu. Otroci čoskoro tvorili väčšinu obyvateľov.

PRIEKOPNÍCKY USADLÍCI
Na juhozápade sa španielsko - mexickí priekopníci dostali do Nového Mexika, kde r.1609 založili hlavné mesto Santa Fe. Bola to kolónia pevností, baní a obchodných staníc.
Španieli, ktorým patrila aj Florida mohli obsadiť celú Severnú Ameriku, ale Španielsko stratilo nadvládu na mori a zmeškalo príležitosť.
Okolo Rieky sv. Vavrinca, Veľkých kanadských jazier a Mississippi sa usadili Francúzi. Ako kolonistov, obchodníkov , lovcov kožušín a priekopníkov ich bolo málo. R. 1700 bolo na pobreží Atlantiku 12 anglických kolónií, v ktorých žilo asi 250 000 Angličanov, pričom francúzov bolo len 20 000. V rôznych oblastiach našli domovy Nemci, Švédi, Litovci, Česi a iné národnosti.Novú Ameriku budovali skôr ťažko pracujúci, obyčajný ľudia ako vzdialené európske vlády.
INDIÁNI
Indiáni a európsky usadlíci spočiatku získavali na spoločnom živote - v niektorých prípadoch mierumilovne spolunažívali. Prichádzalo ale čoraz viac kolonistov, ktorí zaberali Indiánom pôdu. Došlo k niekoľkým zverstvám a nedôvera a odpor voči kolonistom rástla. Vypukli miestne konflikty, ktoré v 70. rokoch 17. storočia prerástli do vojny. Kolonisti zvíťazili a odpor Indiánov poľavil. Niektoré indianske kmene vyhnali z domovov. Keď bolo isté, že Európania obsadili Ameriku, začalo do nej prúdiť čoraz viac prisťahovalcov.

Severná Amerika 1675 - 1791
V polovici 18. storočia vypukol medzi osadníkmi a indiánmi, a medzi Angličanmi a Francúzmi konflikt o nadvládu v Severnej Amerike. Francúzski a anglickí kolonisti bojovali už veľa rokov. Najprv bola vojna kráľa Philipa (1675 - 1676), v ktorej povstali proti novoanglickým osadníkom kmene Wompanoagov. Tie prehrali, ale predtým zabili v Massechusetts 10 percent všetkých dospelých mužov. Vo vojne za kráľa Villiam III. (1689 - 1697) medzi anglickými a francúzskymi osadníkmi sa veľa nedosiahlo. Vo vojne za kráľovny Anny (1702 - 1713) Angličania obsadili Akádiu (Nové Škótsko) a zničili na Floride španielsky San Augustin. ( Akádiu alebo Nové Škótsko dobyli Franncúzi r. 1603 a usadili sa na nej. Robili si na ňu nárok aj Briti, ktorí na ňu v 17. storočí niekoľkokrát zaútočili. Nakoniec ju r. 1710 dobyli, aj keď Francúzi sa udržali na neďalekom ostrove Cap Breton. koncom 50. rokov 18. storočia Briti vyhostili 6000 obyvateľov Akádie, pretože ich považovali za hrozbu svojej bezpečnosti. Mnohí odišli do Louisiany a usadili sa okolo ústia rieky Mississippi, kde boli neskôr známi ako Cajunovia. Akádiu neskôr zaľudnili Škóti, ktorí prišli o pôdu pri odlesňovaní Škótskej Vysočiny.)
Napokon Briti vo vojne za kráľa Juraja II. (1743 - 1748) dobyli francúzsku pevnosť Louisbourg, ale r.1748 ju vymenili za Madras v Indii. Tieto vojny sa väčšinou spájali s európskymi konfliktami. Každá strana mala jeden dlhodobý cieľ: nadvládu v Severnej Amerike.

Každej strane pomáhali Indiáni, ktorí bojovali vo všetkých vojnách, pretože dúfali, že získajú podporu vo vlastných sporoch s kolonistami zaberajúcimi ich pôdu. Ale Indiáni napokon prehrávali s osadníkmi, ktorí ich vôbec nerešpektovali. napríklad r.1730 - 1755 osadníci prinútili Šaunov a Delawarov opustiť svoju pôdu..

PONTIACOVA VZBURA
R. 1763 vzniklo povstanie Indiánov zvané Pontiacova vzbura. Pontiac bol náčelníkom Ottawov a konfederácie kmeňov Algonkinov. Kmene s istým náboženským nadšením útočili na miesta od Veľkých Kanadskýck jazier po Virgíniu a zabili asi 200 osadníkov. Briti sa im odplatili a r.1766 Pontiac uzatvoril prímerie. R. 1769 ho v Illinois zavraždili Britmi podplatení Indiáni.

KANADA
R.1754 bojovali vo vojne Francúzi a Indiáni (bola to súčasť sedemročnej vojny). Francúzski kolonisti sa sa usadili v údolí rieky Ohio, na ktoré si nárokovali aj Briti, takže Francúzi vybudovali reťaz pevností a odmietli odýsť. Francúzi r.1755 a 1756 vyhrali niekoľko dôležitých bitiek (Fort Duquesne, respektíve Fort Oswego), ale Briti r. 1755 dobyli Akádiu, r.1759 Quebec a r.1760 Montreal. (Keď Briti r.1759 obsadili Quebec, znamenalo to začiatok konca Nového Francúzska. Bojovalo sa na poliach pri meste a padol tam britský generál James Wolfe i francúzsky markýz de Montcalm. ) Na základe Parížskeho mieru z r.1763 Veľká Británia dostala mnohé bývalé francúzske kolónie a do britských rúk prešlo aj Nové Francúzsko (Dolná Kanada). Veľká Británia teraz ovládala všetko územie na východ od rieky Mississippi a časť francúzskeho územia dostalo Španielsko ako výmenu za Floridu, ktorá sa stala Britskou. R.1791 britský konštitučný zákon rozdelil územie, ktoré patrilo provincii Quebec, na kolónie Horná a Dolná Kanada. Mala sa tým po americkej vojne za nezávislosť (1775 - 1783), počas ktorej vznikol nový štát USA, posilniť Kanada. V Hornej Kanade sa hovorilo po anglicky a v Dolnej Kanade po francúzsky. Briti boli úspešní proti Francúzom, ale zle pochopili amerických osadníkov a r. 1781 stratili v americkej za nezávislosť ,, trinásť kolónií". Z USA sa do Kanady presťahovalo asi 40 000 verných britských osadníkov. Založenie USA 1763 - 1789
Ľudia v trinástich amerických kolóniách v Amerike boli nespokojní s britskou nadvládou. Bojovali za svoju nezávislosť a zrodil sa nový štát.
Na konci sedemročnej vojny r. 1763 bola britská vláda v Londýne i anglický kolonisti v Amerike nespokojní, hoci porazili Francúzsko a získali ich územie nielen v Kanade, ale aj ďaleko na západe okolo rieky Mississippi.
Keď sa totiž francúzska hrozba pominula, kolonisti už viac nepotrebovali Veľkú Britániu, aby ich chránila.
Briti však chceli vládnuť na starých francúzskych územiach a vyberať vyššie dane, z ktorých by platili vojakov brániacich tieto novozískané oblasti, a tak zvýšili dane vyberané v trinástich kolóniách. Miestne koloniálne zhromaždenia tvrdili, že je od Británie nespravodlivé, aby zdaňovala americké kolónie, pretože nemôžu rozhodovať o spôsobe britskej vlády. Podľa nich " zdaňovanie bez zastúpenia je tyrania". Kolónie zakázali všetok dovoz z Veľkej Británie a 4. júla 1776 zástupcovia všetkých 13 kolónií prijali Deklaráciu nezávislosti, ktorou si nárokovali samostatnosť.

NEZÁVISLOSŤ
V zmysle ideí Thomasa Jeffersona a pod vplyvom osvietenstva americká Deklarácia nezávislosti z r. 1776 konštatovala: " Tieto pravdy pokladáme za samozrejmé: všetci ľudia sú stvorení ako seberovní. Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, medzi nimi je život, sloboda a budovanie šťastia."
Americká vojna za nezávislosť sa začala r. 1775. Briti boli spočiatku úspešní aj napriek tomu, že bojovali takmer 5000 kilometrov od domova. Ale Američania mali výhodu, pretože bojovali na domácom území a verili v spravodlivosť svojej veci. Šesť rokov od začiatku konfliktu sa britská armáda r. 1781 vzdala pri Yorktowne vo Virgínii, kde ju porazili vojská Georga Washingtona. Briti napokon r. 1783 uznali americkú nezávislosť v Parížskom mieri.

AMERICKÁ ÚSTAVA
R. 1783, po podpísaní prímeria s Britmi, sa obyvatelia nových Spojených štátov amerických museli rozhodnúť o najlepšom spôsobe riadenia svojej krajiny. Rozhodli sa pre prezidenta voleného každé štyri roky. Vládol by s pomocou Kongresu ( rozdeleného na Snemovňu reprezentantov a Senát zložený zo zástupcov štátov) a Najvyššieho súdu. Návrh ústavy pre novú vládu obsahoval tri dôležité tvrdenia o americkom národe.
Po prvé, mala to byť únia. Kolonisti, ktorí bojovali proti Britom, zostanú spolu a budú viesť svoju krajinu. Po druhé, každý štát si vytvorí vlastné zákonodarné zhromaždenie a bude si viesť vládu štátu podľa svojich potrieb.
Po tretie, prezident, Kongres, ani Najvyšší súd nikdy nebudú smieť riadiť ústrednú vládu Ameriky. Systém kontrol mal zabezpečiť, aby sa moc rozdelila medzi tieto tri zložky vlády.
Boli to nové idey, ktoré ovplyvnilo osvietenstvo a nikdy predtým ich nevyskúšali. Revolučná ústava sa stala zákonom r. 1789. Tento nový štát s krátkymi dejinami a obyvateľmi so zlými spomienkami na svoju minulosť bol prvou skutočnou demokratickou republikou na svete, v ktorej platili kolektívne schválené zákony. Už o 150 rokov sa mal stať popredným štátom sveta.

Nezávislosť

Pri konflikte medzi britskými jednotkami a demonštrantmi bolo v Bostone 5. marca 1770 zabitých päť občanov.
Vojaci začali strieľať do davu, ktorý protestoval proti novým clám a ubytovaniu britských vojakov v bostonských rodinách. Nové clá zaviedla britská vláda r. 1767 (Townshendove zákony) a kolonisti na ne reagovali jednak bojkotom anglického tovaru, jednak protestnými akciami. Colnú politiku metropoly chápali ako demonštráciu jej nárokov na hegemonistické postavenie v severoamerických kolóniách. Bostonská masakra vyhrotila vyhrotila odpor voči vládnym opatreniam a vláda napokon musela ustúpiť. Okrem dane z čaju ostatné Townshedove zákony zrušila.
Samuel Adams, vodca amerických vlastencov v Bostone a Massachusetts, zorganizoval sieť protibritských propagačných centrál, tzv. korešpodenčných výborov ( committees of correspodence). Adams zorganizoval aj "bostonské pitie čaju".
"Bostonským pitím čaju" (Boston tea - party) 16. decembra 1773 vyvrcholili v Novom Anglicku nepokoje zapríčinené daňami. Niekoľko bostonských občanov prepadlo v indiánskom preoblečení tri lode Východoindickej spoločnosti a vyhodilo cez palubu 342 debien čaju. Bostončania tak protestovali proti zavedeniu dane z čaju, o ktorej rozhodol britský parlament bez spoluruzhodovania zástupcov kolónií. Tento útok na vlastníctvo Východoindickej spoločnosti vyvolal v Anglicku veľké pobúrenie. Britská vláda rozhodla až do uhradenia škody zavrieť bostonský prístav a do Nového Anglicka vyslala vojnové lode. Tieto opatrenia sa stali v zámorí signálom na všeobecný odpor severoamerických kolónií proti Veľkej Británii. Delegáti prvého kontinentálneho kongresu (5. septembra - 26. októbra 1774) britských severoamerických kolónií, ktorý sa zišiel vo Philadelphii, odmietol britské colné zákony a vyzval všetkých kolonistov, aby ich bojkotovali. Súčasne však zdôraznil lojalitu kolónií k materskej krajine. Na kongrese sa nezúčasnila Georgia a Kanadské kolónie.
V severoamerických kolóniách Veľkej Británie na atlantickom pobreží vzrastali nepokoje a hrozilo, že vypukne konflikt s materskou krajinou. Preto si Veľká Británia chcela Quebeckým zákonom zabezpečiť lojálnosť kolónie Nové Francúzsko (Kanada ), ktorá sa od ostatných britských kolónií odlišovala jazykom, kultúrou, náboženstvom, spôsobom osídľovania a vlády. V Kanade uznala rímskokatolícke vierovyznanie, francúzsky Kanaďania získali právo spolurozhodovať o vládnych veciach a vo vláde ich zastupovala vlastná rada.
Britský parlament zakázal od 1. marca 1776 obchodovať so vzbúrenými americkými kolóniami. Kráľ Juraj III.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Palino Palino | 23. listopadu 2013 v 21:46 | Reagovat

V texe som našiel 3 tvrdky. Prosim opravte ich.

2 ??? ??? | 7. prosince 2014 v 13:52 | Reagovat

Ty zadubeny pastikar, namiesto podakovania tu ides pindat?!? Oprav si ich sam ak to dokazes, pretoze v tvojom prispevku som ich nasiel tiez..
P.S. Nie som autorom clanku, ale vdacny citatel.

3 fero fero | 2. října 2015 v 8:19 | Reagovat

smrzdíš

4 Tomi Tomi | 2. října 2015 v 8:21 | Reagovat

šmerdziš

5 David David | 2. října 2015 v 8:22 | Reagovat

I ja šmerdzim

6 klaus klaus | 2. října 2015 v 8:24 | Reagovat

Ľubka šmerdzi

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama