Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Vznik USA - časť 2.

6. prosince 2006 v 20:35 | StEvE |  Historické obdobia
V auguste vyhlásil, že kolónie sú v "stave vzbury".
Bojom pri Lexingtone v štáte Massachusetts medzi regulárnymi britskými jednotkami a americkými milíciami sa začala americký vojna za nezávislosť (17.marca 1776). Americkým milíciám, hoci zle vyzbrojeným, sa podarilo zvíťaziť proti regulárnym britským jednotkám. Aj v nasledujúcich bojoch pri Concorde, 30 km severozápadne od Bostonu, utrpeli briti veľké straty. Američania obkľúčili britské pozície pri Bostone a ohrozovali ich z dvoch vyvýšenín nad mestom. Britským jednotkám sa síce podarilo dobyť vrch Bunker Hill, ale Američania potom nasadili do bojov ukoristené delostrelectvo. Britské jednotky a rojalisticky zmýšľajúci obyvatelia Bostonu sa rozhodli ustúpiť. Vo Philadelphii sa zišiel druhý kontinentálny kongres (10. mája 1775), na ktorý vyslali svojich delegátov všetky atlantické kolónie, okrem Georgie, aby sa dohodli na spoločnom postupe pri riešení konfliktu s Veľkou Britániou. Vzhľadom na boje pri Lexingtone (19.apríla 1775) a Concorde sa rozhodli utvoriť vlastnú armádu pod velením Georgea Washingtona. Súčasne sa však ešte stále zdôrazňovala príslušnosť kolónií k britskej korune, hoci radikálne krídlo kongresu, ktoré sa usilovalo o nezávislosť kolónií, získavalo stále viac prívržencov ( aj pod vplyvom britskej reakcie na udalosti). Dva dni po rozhodnutí druhého kontinentálneho kongresu o tom, źe Amerika sa musí oddeliť od Veľkej Británie, prijali severoamerické kolónie dvanástimi hlasmi vyhlásenie o nezávislosti, ktoré sformuloval Thomas Jefferson. Trinásta kolónia štát New York pripojila svoj súhlas o niekoľko dní neskôr. Do začiatku augusta podpísalo takmer všetkých 55 delegátov kongresu rokujúceho vo Philadelphii dokument o štátnej samostatnosti. Trinásť pôvodne britských kolónií - Massachusetts, New Hampshire, Rhode Island, Connecticut, New York, New Yersey, Pennsylvánia, Delaware, Maryland, Virgínia, Sevarná a južná Karolína a Georgia - vytvorilo Spojené štáty americké. Vyhláseniu nezávislosti Spojených štatov amerických predchádzali dlhé rokovania. Po nátlaku Severnej Karolíny a Virgínie na odtrhnutie sa od Veľkej Británie kongres vymenoval výbor, v ktorom bol John Adams, Benjamin Franklin, Thomas Jefferson, Robert Livingston a Roger Sherman. Výbor dostal jednoznačnú úlohu, mal vypracovať text vyhlásenia o nezávislosti. Mali sa v ňom podrobne uviesť dôvody oddelenia sa od Veľkej Británie. Formulácie o ľudských právach, neporušiteľných právach jednotlivca, ktoré dokument odsahoval, vyhlásenia o základných právach štátu Virgínia. Vojna za nezávislosť trvala už viac ako rok (Lexington - 19. apríl 1775 ). Koncom augusta 1775 kráľ Veľkej Británie Juraj III.
obvinil všetky americké kolónie zo vzbury proti korune a s platnosťou od 1. marca 1776 im zakázal obchodovať s cudzími krajinami. Začiatkom júla schválil kontinentálny kongres tzv. Oliwe Branch Petition, v ktorej zdôrazňoval vlastné mierumilovné úmysly a žiadal kráľovskú ochranu proti tvrdostiam a daniam parlamentu a ministerstva. Súčasne však kongres rozhodol utvoriť spoločnú armádu. Jednotlivé koloniálne jednotky milícií sa zjednotili pod velením Georgea Washingtona (1776). Vojenská situácia amerických povstalcov však v lete r. 1776 nebola dobrá. Britské vojská zatiaľ dosahovali víťazstvo za víťazstvom. Až 12. decembra sa Američanom podarilo pri Trentone dosiahnuť obrat.
Všeobecný kongres Spojených štátov amerických prijal 4. júla 1776 vyhlásenie o nezávislosti, ktoré sformuloval Thomas Jefferson. Tento vtedy tridsaťroňý politik už r. 1774 uverejnil pamflet namierený proti kráľovi, za čo ho britský súd v neprítomnosti odsúdil na trest smrti. Jefferson pôsobil vo Virgínskom zákonodarnom zbore a inicioval tu návrh pretrhnutia vzťahov s Veľkou Britániou. V texte vyhlásenia sa zdôrazňovalo oddelenie trinástich kolónií od Veľkej Británie a po prvý raz sa ľudské práva formulovali ako program slobodného spoločenstva. - " Tieto pravdy pokladáme za samozrejmé: všetci ľudia sú stvorení ako seberovní; Stvoriteľ ich obdaril istými neodňateľnými právami, medzi nimi je život, sloboda a budovanie šťastia; na zabezpečenie týchto práv sa medzi ľuďmi ustanovujú vlády so spravodlivou mocou vyplývajúcou zo súhlasu tých, ktorým vládnu; kedykoľvek niektorá vládna sústava odporuje týmto cieľom, má ľud právo zmeniť ju alebo zrušiť a zriadiť novú vládu, založenú na takých zásadách a s takou upravenou právomocou, aby čo najlepšie zaručila ľudu jeho bezpečnosť a šťastie.. Ak však množstvo prípadov bezprávia a útlaku, ktoré sledujú ten istý cieľ, ukazuje na úmysel ujarmiť ľud v úplnom despotizme, má ľud právo, ba povinnosť takúto vládu zvrhnúť a získať nových strážcov svojej bespečtnosti. - Také bolo trpezlivé strádanie týchto osád a taká je dnes potreba, ktorá ich núti, aby zmenili svoju bývalú vládnu sústavu. Dejiny terajšieho kráľa Veľkej Británie sú dejinami opakovaných urážok a arogancie a sledujú priamy cieľ, ktorým je neobmedzená tyrania v našich štátoch..
V mene a so splnomocnením dobrého ľudu týchto kolónií slávnostne oznamujeme a vyhlasujeme, že tieto spojené kolónie predstavujú slobodné a nezávislé štáty, zbavené poddanských povinností k britskej korune, že každé politické spojenie medzi nimi a Veľkou Britániou je celkom zrušené a ako nezávislé a slobodné štáty majú plnú moc.. a spravujú svoje veci ako nezávislé štáty.. v hlbokej viere štátnej prozreteľnosti, ručíme za to vzájomne našimi životmi, našim majetkom a našou svätou cťou."
Britský publicista Thomas Paine, žijúci v Severnej Amerike od r. 1774, uverejnil spis Common Sense (Zdravý Rozum), v ktorom uverejnil ideu suverenity ľudu a myšlienkové základy úsilia o nezávislosti britských kolónií. Spis vyšiel vo viac ako pol milióne exemplárov a jeho autor sa stal hovorcom más, ktoré stále hlasnejšie hlásali odstránenie závislosti od materskej krajiny. Paine vyzdvyhoval Severnú Ameriku ako útočisko všetkých, ktorí opustili monarchistickú Európu, aby našli politickú a náboženskú slobodu. Amerika bola podľa Paina jedinou časťou sveta, kde mohli ľudia slobodne žiť a bez útlaku a iba nezávislosť od Veľkej Británie môže natrvalo zabezpečiť právo na slobodu.
Po víťazstvách nad jednotkami Georgea Washingtona pri Long Islande (27 augusta 1776)obsadili Briti New York a Long Island. New York sa stal baštou amerických rojalistov a útočiskom kráľovi verných lojalistov, ktorí sa pred lynčovaním v ostatných štátoch zachránili útekom do oblastí, kde boli britské jednotky. Americké milície utrpeli porážku v bitke pri White Plains. Briti, ktorým velil generál Howe, nezískali napriek víťazstvám prevahu nad povstalcami, pretože nepoznali krajinu a na dlhom fronte mali primálo vojakov ( pobrežná línia mala 1500 km ). Ich zásobovacie línie merali asi 4500 km. Nádeje Britov, že lojálni kolonisti budú podporovať ich jednotky, sa nesplnili. Do r. 1783 museli pre nedostatok vlastných dobrovoľníkov naverbovať 30 000 nemeckých vojakov. Na potlačenie povstania v britských kolóniách v Severnej Amerike verbovala londýnska vláda vojakov na európskom kontinente. Vyslanci kráľa Juraja III. mali úspech predovšetkým v Nemecku: podľa zmluvy uzavretej 15. januára 1776 dal hessensko -kasselský gróf Fridrich II. Britom za 21,3 milióna toliarov k dispozícii 17 000 vojakov. Aj v iných nemeckých štátoch verbovali vojakov do boja na druhej strane Atlantiku. Zmluvy o vyslaní vojenských jednotiek do Severnej Ameriky uzavreli totiž aj ďalšie nemecké krajiny. za more takto odišlo asi 30 000 nemcov. Po podpísaní zmluvy o subsídiách vyslali Nemci do ameriky 12 000 mužov z Bremerhavenu a Cuxhanenu. Bola to pomerne veľká vojenská sila, tým skôr, že k nej patrili aj delostrelci. V zmluve sa presne stanovilo , ako majú britský splnomocnenci odvádzať vojakov.

V každom prípade mal z celej vojensko - obchodnej transakcie najväčší osoh hessenský gróf. Dokonca aj prípadné straty ľudí alebo materiálu, či už v boji alebo pri potopení lode, sa museli grófovi nahradiť. Žold hessenských vojakov sa mal určovať podľa bežných britských sadzieb. Vzhľadom na silný kontingent jednotiek Hessenska - Kasselska nazývali nemeckých vojakov zaradených do britského vojska v Severnej Amerike všeobecne Hessenčanmi (Hessians). Najímanie vojakov na vojnu v Severnej Amerike narazilo v Nemecku na kritiku. Okrem regulárne získavaných regrútov sa totiž sa do kasární dostávali vojaci aj ľsťou alebo násilím. Hessenskí žoldnieri neboli jedinými nemeckými účastníkmi veľkej vojny v zámorí.
Generál George Washington disponoval nedostatočne vyzbrojeným a zle vycvičeným vojskom, pozostávajúcim z necelých 17 000 dobrovoľníkov. Chcel sa preto vyhnúť rozhodujúcim bitkám. Milície však dobre poznali okolitý terén a často operovali v tyle nepriateľa.
Rok po vypuknutí otvoreného konfliktu medzi britskými ozbrojenými silami a americkými milíciami dobyli jednotky Georgea Washingtona po viacmesačnom obliehaní mesto Boston, obsadené britskými jednotkami. Britská posádka a 1000 lojálnych prívržencov koruny sa usadili na severe v Novom Škótsku. Obsadenie Bostonu bolo druhým významným vojenským úspechom Američanov po úspešnom boji pri Lexingtone, kde padlo 300 zo 700 britských vojakov (19. apríl 1775 ). Napriek týmto dvom ví´tazstvám nebolo ľahké vyhnať Britov z krajiny. Podujal sa na to hlavný veliteľ amerických milícií George Washington. Vojna proti veľkej Británii, najsilnejšej koloniálnej mocnosti sveta, bola z vojenského hľadiska mimoriadne odvážnym podujatím. Briti disponovali dobre vycvičeným a vyzbrojeným profesionálnym vojskom. Podporovali ich spriatelené indiánske kmene a kráľovi oddaní Američania. Washingtonovi naproti tomu chýbali dobre vycvičené jednotky, vojenský materiál, peniaze a potraviny. V jeho armáde, založenej na miestnych milíciách, bolo jednotné velenie takmer nemožné. Ešte v tom istom roku, niekoľko týždňov po vyhlásení nezávislosti, dobyli Briti New York a zvíťazili nad americkými jednotkami pri White Plains. Víťazstvo Washingtonových vojsk pri Trentone bolo bolo začiatkom obratu v americkej vojne za nezávislosť.
Britský generál John Burgoyne chcel so svojím päťtisícovým expedičným zborom Britov, Nemcov,kráľovi verných osadníkov a Indiánov smerujúcim z Kanady na juh oddeliť severné a južné americké štáty. 21. júna vyrazili jeho pluky z Montrealu smerom na Albany.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cialis cialis | E-mail | Web | 12. února 2015 v 18:42 | Reagovat

Hello!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama