Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Krymská vojna

3. ledna 2007 v 16:07 | Th()mas |  Historické bitky
Roku 1852 prišiel ruský cár Mikuláš I. s ďalším návrhom na rozdelenie Turecka. Rusom išlo najmä o získanie úžin spájajúcich Čierne more so Stredozemným vrátane hlavného mesta Osmanskej ríše Istanbulu. Sultán roku 1853 odmietol požiadavku Moskvy, aby bola uznaná za ochranu pravoslávnych kresťanov žijúcich v tureckej ríši. Rusko to považovalo za zámienku na obsadenie rumunských kniežatstiev Valašska a Moldavska. Následne si Turecko a Rusko vypovedali vojnu, v ktorej sa veľmi rýchlo ukázala prevaha ruskej armády.
Ruské loďstvo v bitke pri Sinope zničilo tureckú čiernomorskú flotilu. Uspeli vďaka výbušným granátom, ktoré v námornej bitke nasadili vôbec po prvý raz. Víťazstvo však vyvolalo zvrat, s ktorým ani cárska vláda nepočítala. Anglicko a Francúzsko si nepriali ďalšie posilnenie Ruska, Turecko naopak považovali za stabilizujúcu silu na Balkáne a Blízkom Východe. Najskôr vyslali do Čierneho mora vlastné vojnové lode, a keď to nepomohlo, vyhlásili v marci 1854 Rusku vojnu. V januári roku 1855 sa k nim pridala Sardínia. Rusko zostalo osamotené. Cár očakával pomoc zo strany rakúskeho cisára, ktorému roku 1849 ozbrojenou intervenciou v Uhorsku zachránil ríšu. Rakúsko však ostalo neutrálne a obsadilo rumunské kniežatstvá, ktoré musela ruská armáda opustiť. Anglickí a francúzski vojaci sa v septembri 1854 vylodili na Krymskom polostrove, porazili ruské vojsko a začali obliehať strategickú pevnosť Sevastopoľ. Obliehanie trvalo 11 mesiacov, a premenilo sa na prvú zákopovú vojnu. Ruské pokusy rozbiť obkľúčenie spojenci odrazili. Pri jednom z týchto pokusov pri Balaklave zmasakrovali anglickú ľahkú jazdu, ktorá síce pôsobivo, ale úplne nezmyselne čelne zaútočila na ruské delá. Prípad sa stal súčasťou anglickej národnej mytológie a inšpiroval umelcov k oslavám britskej udatnosti. O konci Krymskej vojny rozhodla smrť Mikuláša I., pád Sevastopoľa v septembri 1855 a hrozba, že sa Rakúsko zapojí do vojny na strane spojencov. Nový cár Alexander II. prijal v januári 1856 ultimátum západných mocností. V následnom Parížskom mieri Rusko a Turecko uznali neutralitu Čierneho mora a nezávislosť rumunských kniežatstiev. Rusko sa vzdalo nároku na úžiny, Turecko sa dostalo pod ochranu veľmocí. Prehraná vojna prinútila cára k zavádzaniu reforiem, ktoré mali znížiť zaostalosť krajiny oproti Západu. V roku 1861 zrušil Alexander II. nevoľníctvo, reformoval štátnu správu, školstvo a súdnictvo a ako to už v Rusku chodí, stal sa po zásluhe obeťou atentátu.
Prevaha západných armád nad ruskou bola počas bojov na Kryme zjavná. Napriek tomu vojna trvala dlho. Vysvetlením bola nepriazeň počasia a naozaj hrdinská obrana Sevastopoľa, ale hlavne to že generáli na oboch stranách boli neschopní a až šokujúco sa nezaujímali o životy a zdravie vlastných vojakov. Spojenci sa na Kryme vylodili bez tylového zabezpečenia, zásob potrebného oblečenia, zdravotníckej služby. Rusi na tom boli oveľa horšie. Aj vďaka týmto problémom znamenala krymská vojna v mnohých oblastiach zvrat. Vynález telegrafu umožnil novinárom prvý raz v histórii zasielať každodenné aktuálne spravodajstvo. V novinách tiež boli fotografie. V roku 1851 v Anglicku vznikla prvá spravodajská agentúra Reuters, ktorá sa preslávila práve správami z Krymu. Hlavne britskí generáli zažili šok.
Zvykli si na to, že ich doma v prípade víťazstva oslavujú bez ohľadu na to, čo ich to víťazstvo stálo (o stratách sa totiž verejnosť nedozvie). Keď však dorazili po Krymskej vojne do Londýna, zistili, že ich verejnosť napriek konečnému výsledku považuje vďaka reportážam o mrhaní životmi za neschopných a nezodpovedných. Krymská vojna bola posledným veľkým vojenským konfliktom, v ktorom si 80% lekárskych ošetrení nevyžiadali vojenské zranenia, ale choroby. Nefunkčná spojenecká zdravotnícka služba vyvolala obrovský škandál a zásadné reformy v tejto oblasti. Ničivá búrka potopila roku 1854 viac ako 30 spojeneckých lodí. Francúzska vláda poverila astronóma Le Verriera skúmaním, či bolo možné búrku pomocou existujúcich meteorologických pozorovaní predpovedať. Keď zistili, že to bolo možné, zrodili sa moderné predpovede počasia.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktoré obdobie Vás viac zaujíma?

Pravek 15.1% (481)
Starovek 20.3% (646)
Stredovek 30.3% (965)
Novovek 34.3% (1091)

Komentáře

1 Michalka Michalka | E-mail | Web | 28. září 2011 v 5:47 | Reagovat

Kdybys nebyl hlupákem, nestal by ses medvědem....:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama