Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Megality

25. ledna 2007 v 13:22 | lilac0 |  Historické pojmy
Čo sa dialo v rokoch medzi 4 000 a 2 000 r. pred Kr. na Západe?
Na rozdiel od juhovýchodnej Európy, ktorá bola s Blízkym východom v nepretržitom kontakte, sa západná Európa dostala do izolácie. Zatiaľ sa nenašli žiadne stopy po dovoze vzácnych predmetov alebo zdokonalených zbraní, aké sa zhotovovali v krajinách východného Stredomoria. A predsa existovala v západnej a strednej Európe v tomto období, ktoré trvalo približne 1 500 rokov, jedna jedinečná pospolitosť, ktorú nazývame megalitická kultúra.
Okolo polovice 4. tisícročia, približne 3 600 rokov pred Kr., sa vynorili pamätníky z obrovských neforemných kameňov s neopracovaným povrchom. Ak sú usporiadané do jedného radu alebo rovnobežných radov, nazývame ich menhiry, rozmiestnené do kruhu , prípadne dvojitých kruhov, nesú meno kromlechy, a nakoniec sa stretneme s "kamennými stolmi", ktoré sa volajú dolmeny. Stoja tu nechránené, často sú pokryté množstvom menších kameňov alebo zeminou ako mohyly. Nevieme, či kedysi neboli kameňmi alebo zeminou pokryté všetky dolmeny. Archeológovia a prehistorici v tom nie sú jednotní. Isté je len to, že dolmeny boli miestami, kde sa pochovávalo. Ľudia megalitických čias pravdepodobne do nich ukladali svojich náčelníkov alebo iných významných mužov. Kým sa napríklad v kromlechoch často našli početné súčasti hrobovej výbavy, nikdy sa to nestalo pri pätách menhirov. Vytvorenie takýchto kamenných pamätníkov umožňuje predpokladať existenciu nejakého spoločného náboženstva megalitických ľudí.
Kamenné megality nájdeme predovšetkým v západnej Európe. Existovali však v minulosti len v tejto oblasti? Vo veľkom počte ich nájdeme aj v Zakaukazsku a dokonca v Etiópii. Veľmi vzácne sa vyskytujú v Iráne, Pakistane, v centrálnej Indii a Indonézii. Jednoznačné doklady ich vzájomného prepojenia s európskymi nám však chýbajú. Naopak, veľmi početné sú megalitické stavby v južnej Indii, v Mandžusku, na Kórei, v Japonsku a Oceánii, sú však staršie ako európske. Môžeme teda povedať, že megalitická kultúra prenikla z Blízkeho východu do západnej Európy okolo 4. tisícročia pred Kr. Stalo sa to po suchej zemi alebo plavbou pozdĺž morských pobreží? To zatiaľ ešte nevieme, ale faktom je, že najstaršie dolmeny stoja na morských brehoch v Portugalsku a Bretónsku. V Carnacu v Bretónsku v severozápadnom Francúzsku sa nachádza pôsobivá séria megalitických radov z 3 000 veľkých kameňov. Najväčší megalit ja samostatne stojaci kameň - Veľký menhir Brisé. Váži viac ako 300 ton. Môže to byť menhir, ktorý sa zlomil pri preprave a nikdy sa nedostal na určené miesto. Ale nemôžeme vylúčiť ani názor, že mohol tvoriť súčasť rituálneho komplexu používaného na lunárne pozorovania alebo mal slúžiť pri zostavovaní astronomického kalendára. Carnac sa vyvíjal stovky rokov, pričom meniaci sa typ, tvar a forma odzrkadľovali vývoj miestnaj kultúry. Z obdobia okolo roku 3 600 pred Kr. pochádzajú dolmeny z Barnenezu, Guennocu a Kercada vo francúzskom departemente Finistère. Náhrobne monumenty, staršie ako spomínané dolmeny, sa vyskytli na ostrovoch Teviec a Moedic. V nich, prekrytí jednoduchou hŕbou kamenia, spočívajú po šiestich alebo siedmich pochovaní ľudia, uložení v skrčenej polohe. Nie je treba práve tu hľadať pôvod dolmenov?
Okolo roku 2 000 pred Kr. megalitická kultúra dosiahla svoj vrchol kromlechmi, kamenným kruhom Stonehenge, na území medzi Bristolom a Southamptonom vo Veľkej Británii. Stavali ho v troch etapách vyše 1 000 rokov. Vytvára kruh z obrovských opracovaných vztýčených kameňov spojených prekladmi (trámami). Bol rozvrhnutý tak, aby vyznačoval body východu a západu Slnka a Mesiaca a najmä východ Slnka pri letnom slnovrate. Vedci sa domnievajú, že ho používali ako chrám, miesto na štúdium hviezd a na výpočet kalendára.
Ešte starší a väčší než Stonehenge je kamenný kruh v Avebury, len niekoľko kilometrov ďalej na sever. Je to oveľa väčší prstenec neopracovaných kameňov. V Británii sa nachádza veľa iných rôzne veľkých a tvarovaných kamenných kruhov. V západnom Írsku sa našli kamenné kruhy, ktoré sú ešte staršie ako kruhy v Británii. Tieto megality sú známe predovšetkým svojou výzdobou - špirály, koncentrické kruhy, kosoštvorce, vlnovky a línie v tvare písmena U často zdobia chodbové hroby. V niektorých hrobkách, napríklad v Newgrange a Fourknockse, sú vzory starostlivo pospájané tak, že pokrývajú celý povrch kameňov. Naopak výzdobu iných hrobiek tvoria samostatné motívy, ako to možno vidieť napríklad v Loughcrew. Hrobky v Bretónsku majú rovnakú výzdobu ako írske hrobky. Megalitické stavby v Británii niekedy zdobia figurálne motívy, zobrazenia sekier, dýk, palíc a štítov, ktoré majú ľudský výzor a interpretujú sa ako idoly.
Čo však megalitické umenie vyjadrovalo? Má jednotný charakter? Hoci existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými lokalitami, niektoré motívy sa objavujú v rôznych krajinách, čo naznačuje, že mali všeobecne známy význam. Mnohí archeológovia tvrdia, že megalitické umenie oslavuje silu prírody. Kruhy a špirály vraj symbolizujú nebeské telesá. Iní vedci si myslia, že vzory demonštrujú ľudskú silu, a vyobrazenie dýk, či sekier boli teda oslavou sily ľudských svalov. Existuje však ďalšia kontroverzná teória, ktorá hľadá súvislosť medzi megalitickým umením a stupňom poznania. Podľa nej sa neolitickí ľudia počas náboženských rituálov dostali pomocou hypnózy alebo halucinogénnych látok do tranzu. Kruhy a špirály môžu byť vízie osoby v zmenenom stave vedomia.
To, že na Britských ostrovoch nájdeme 2 000, vo Francúzsku 5 000 a v Dánsku 3 000 dolmenov umožňuje nám konštatovať dve kultúrno-historické skutočnosti:
1. Ak zosnulých jednoducho neuložili do zeme, ale na ich pamiatku vztýčili s vynaložením veľkej námahy mohutné nadzemné pamätníky, museli pre to existovať pádne náboženské dôvody. Niektorí bádatelia hovoria v tejto súvislosti o "megalitickom svetonázore". Menhiry aj dolmeny sú podľa nich založené na spoločnom kulte mŕtvych, na viere v druhý svet a v božské sily. Skrátka, v rozsiahlej oblasti existovala počas viacerých storočí spoločná filozofia a spoločné náboženstvo.
2. Na vybudovanie menhirov a dolmenov bol nevyhnutý precízny technický postup a to všetko v časoch, keď ešte nepoznali koleso a neexistovali ani ťažné zvieratá. Máme doklady, že niekoľkotonové bloky boli presunuté mnoho kilometrov. Ich hmotnosť sa pohybuje od 40 až po 360 ton a výška okolo 10-20 metrov. Aby ľudia mohli postaviť takéto kmenné monumenty, museli vedieť narábať s lanami, drevenými valcami a klinmi. Ovládali spôsoby, ako upravovať terén a využívať jeho spád, používali - tak ako v Stonehenge - transport po vode. Geografické rozmiestnenie kamenných pamätníkov umožňuje vysloviť záver, že medzi rôznymi regiónmi existovala technická spolupráca, čo napokon potvrdzuje teórie, že obyvateľstvo západnej Európy spájalo akési spoločné náboženstvo. Zrejmé je obrovské úsilie, ktoré sa nevyhnutne muselo vynaložiť na vybudovanie týchto monumentov. Na to, aby sa 50-tonová kamenná platňa presunula za jeden deň o kilometer, treba tisíc pracovníkov.
Približne medzi rokmi 2 000 až 1 850 pred Kr. sa megalitická kultúra vytratila. Obrovské kamenné hrobky, určené aristokratom, vystriedali podľa vzorov z východu malé hroby pre jednu osobu a tie zase o trochu neskôr "popolnicové polia".
Referat poskytol: lilac0
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sajusiiiq sajusiiiq | 8. října 2008 v 18:43 | Reagovat

coool

2 pekne pekne | 26. října 2008 v 18:26 | Reagovat

jooj pomohlo my tho na referaaat :D

3 misel misel | E-mail | 29. října 2008 v 16:45 | Reagovat

dikes ze referat sim dostala cool znamku

4 brancuu brancuu | E-mail | 6. listopadu 2008 v 15:11 | Reagovat

je to dobre len neviem pochopit ako to doviezli

5 miska miska | 20. listopadu 2008 v 18:15 | Reagovat

Tak mne to tiez pomohla a mota mi to hlavu ze 300 tonove kamene vlacil dajaky clovek ktory nebol ani ako ja ako napriklad aj ty nooo proste mi to lieta hlavov ale to nikto nevie proste mi to pomohla a diki tomu co to tu dal dikesssss

6 mino mino | 21. května 2010 v 21:25 | Reagovat

Referát je síce dobre spracovaný ale obsah je vo veľkej miere nepravdivý, lebo opisuje len ustálené a vcelku chybné názory tápajúcich archeológov,ktorí sú orientovaní na hroby a tak všade vidia len hrobky a mŕtvoly. pritom ti mŕtvoly nie a nie megalitických objektoch nájsť.

7 kiwi kiwi | 1. prosince 2011 v 16:45 | Reagovat

nudne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama