Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

Púnske vojny

24. ledna 2007 v 19:58 | lilac0 |  Historické obdobia
V roku 814 pred n. l. na severnom pobreží Afriky Féničania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Veľmi rýchlo rástlo a bohatlo. Vhodné prírodné podmienky pomáhali rozvoju poľnohospodárstva. Severoafrická pôda bola mimoriadne úrodná a zaručovala Kartágincom bezpečné zásobovanie. Na veľkostatkoch sa pestovalo obilie, vinná réva, olivy. Vo veľkom využívali prácu otrokov. Tieto okolnosti nepochybne napomohli k tomu, že Kartágo mohlo sústrediť svoju pozornosť na more a obchod. Sprostredkovávali výmenu tovaru v širokom merítku. Z vlastných zdrojov dodávali záujemcom koberce, látky, olivový olej a slonovinu získanú z afrického vnútrozemia. Z dovážaného tovaru ponúkali zvlášť kovy- cín, hispánske striebro a meď. Kartágo disponovalo veľkou armádou i silným loďstvom. Avšak ich veľká armáda im nedávala záruku, že sa v čase vojny môžu na ňu za všetkých okolností spoľahnúť, pretože bola zložená zo žoldnierov z najrozmanitejších končín. Kartáginskí občania slúžili v armáde len v čase krajného nebezpečenstva. Vo vojnách využívali i slony. Politická moc v meste bola v rukách úzkeho okruhu ľudí- bohatých Kartágincov. Z nich bol tiež zložený senát i rada o 30 členoch, z ktorých boli na jeden rok volený dvaja vládcovia. Kartágo sa stalo jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia.
Kartágo spočiatku udržiavalo priateľské styky s Rímom, medzi oboma štátmi boli dokonca uzavreté priateľské zmluvy. Zjednotenie Itálie pod rímskou mocou a preniknutím Rimanov do južného cípu zeme však viedlo k tomu, že sa tieto priateľské vzťahy začali meniť. Kartágo a Rím začali medzi sebou súperiť o politickú a obchodnú moc v Stredomorí, čo viedlo k púnskym vojnám. (Púni je latinské pomenovanie Kartágincov)
Príčinou prvej púnskej vojny bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu, ktorá mala výhodnú strategickú polohu a bohaté hospodárstvo. V západnej časti ostrova si Kartáginci budovali od konca 5. st. pred n. l. niekoľko osád, ktoré sa stali východiskovými bodmi kartáginského vplyvu na Sicílii. Východná časť ostrova bola v rukách Grékov, kde vládol kráľ Hierón. Kartágu sa podarilo priblížiť k hraniciam Rímskej ríše. Až v tom okamžiku si Rimania začali uvedomovať nebezpečie, ktoré pre nich znamenala kartáginská aktivita na Sicílii. Napriek tomu však musel rímsky ľud vyvinúť silný nátlak na konzervatívnu senátnu politiku, aby sa Rimania vojensky angažovali na sicílskom území. Až potom vstúpili rímske vojská na Sicíliu a prinútili Kartágincov odísť z Messany. V tom okamžiku sa však na stranu Kartágincov pridal kráľ Hierón, ktorý žiadal stiahnutie rímskej posádky z mesta. Napätú situáciu vyriešilo v roku 264 pred n. l. rímske rozhodnutie vyhlásiť Kartágu vojnu. Rimania dosiahli určité úspechy na súši, zatiaľ čo Kartágo malo výhodu v námorných bojoch. V roku 256 pred n. l. preplavili konzuli M. Atilius Regulus a Lucius Manlius Vulos do Afriky 15 000 mužov, ktorí mali poraziť Kartágo. Rimania však precenili svoje sily. Xanthippos, ktorý stál na čele kartáginského vojska, porazil v roku 255 pred n. l. Rimanov a spôsobil im také straty, že od ďalších operácií v Afrike upustili. Od roku 247 pred n. l. velil kartáginským jednotkám vynikajúci stratég Hamilkar Barkas, ktorý útočil i na italské pobrežie. Preto im Rimania v roku 242 pred n. l. zablokovali svojim loďstvom kartáginské oporné body na Sicílii a zamedzili tak ich zásobovaniu. V roku 241 pred n. l. došlo pri Aegatských ostrovoch k námornej bitke, v ktorej Rimania vedení konzulom Gaiom Lutatiom Catulom dosiahli rozhodujúce víťazstvo. (Dosiahli ho aj vďaka tomu, že zajali jednu kartáginskú loď a podľa nej si postavili vlastné loďstvo. Na lodiach vybudovali sklápacie mostíky a bojovalo sa akoby na zemi.) Kartáginci sa snažili čo najrýchlejšie vojnu ukončiť. Mierovou zmluvou Rimania donútili Kartágincov opustiť Sicíliu, ktorá sa dostala pod rímsku nadvládu ako prvé zámorské územie -prvá provincia. Kartágo bolo tiež prinútené platiť Rímu vysoké vojnové odškodné. Roku 237 pred n. l. Rimania ovládli aj Sardíniu a Korziku.
V prvej púnskej vojne Kartágo utrpelo porážku, avšak jeho moc nebola zlomená. Ako Rímu, tak i Kartágu bolo zrejmé, že nová vojna je nevyhnutná. Najvplyvnejším mužom Kartága sa stal Hamilkar Barkas . Od roku 237 pred n. l. zaujal vedúce postavenie v politike mesta. Hamilkar sa snažil obnoviť veľmocenskú pozíciu Kartága a usiloval sa i o vojenské a hospodárske ovládnutie Hispánie. Kartágincov priťahovalo hlavne hispánske nerastné bohatstvo. Roku 229 pred n. l. Hamilkar v boji proti jednému z hispánskych kmeňov padol a jeho nástupcom sa stal Hasdrubal. Stal sa zakladateľom mesta Nové Kartágo v Hispánii. Boli uzavreté zmluvy medzi Kartágom a Rímom, ktoré vymedzovali sféru rímskeho a kartáginského vplyvu v Hispánii. Hraničnú čiaru medzi nimi tvorili rieka Iberus (dnešné Ebro). Po smrti Hasdrubala sa veliteľom kartáginského vojska stal Hannibal, syn Hamilkara. Hamilkar po svojej smrti zaprisahal syna, aby nikdy neprestal bojovať proti Rimanom. Prvou Hannibalovou vojenskou akciou, ktorá niesla vážne medzinárodné dôsledky, bol útok na mesto Saguntum, ktoré malo priateľské vzťahy s Rímom. Po osemmesačnom obliehaní bolo mesto v roku 219 pred n. l. dobyté. Na začiatku požiadali Sagunťania o pomoc Rím, ten však dlho váhal. Až tvrdý Hannibalov postup voči porazenému Saguntu prinútilo Rimanov k tomu, že požiadali Kartágo o Hanibalovo vydanie. Kartáginci ho odmietli vydať a dali tak poslednú príčinu k vojnovému konfliktu. Druhá púnska vojna sa začala v roku 218 pred n. l. a trvala do roku 201 pred n. l. Rimania chceli vtrhnúť do Afriky a Hispánie zároveň, aby tak zabránili Hannibalovi prísť na pomoc rodnému mestu. Kartáginský vojvodca chcel vtrhnúť do Itálie a preniesť vojnu na územie nepriateľa. Pripraviť vpád do Itálie z mora bol príliš riskantný. Po prvej púnskej vojne Kartágo už nebol pánom mora. Preto Hannibal dal prednosť ceste cez Alpy. Výhodou bolo, že Rimania nečakali útok z tejto strany. Ich loďstvo strážilo pobrežie, kým rímska armáda bola sústredená v Južnej Itálii, odkiaľ mala vtrhnúť do Afriky. Aby zabezpečil pred vpádom samotné Kartágo, Hannibal poslal do Afriky 20 000 vojakov. V Hispánii zanechal svojho brata Hasdrubala s 12 000-vojskom. A tak mohol Hannibal so svojou armádou prejsť cez Iberus, Pyreneje a Alp. Pri prechode stratil polovicu svojej armády, ktorú však neskôr doplnili z galských kmeňov. Hanniabal v priebehu rokov 218 - 217 pred n. l. porazil v niekoľkých bitkách Rimanov (217 pri riečke Trebia a pri Trasimenskom jazere). Najvýznamnejšiu porážku však Rimania utrpeli v bitke pri Kannách v roku 216 pred n. l., kde z 80 000 rímskej armády zomrelo 50 000 vojakov. Hannibal stratil 6000 vojakov. Po bitke pri Kannách začali juhoitalské mestá prechádzať na stranu Hannibala. Stredná a severná Itália však naďalej zachovali vernosť Rímu. Správy o katastrofe pri Kannách vyvolalo v Ríme zdesenie, ale nespôsobilo porazeneckú náladu. V ťažkej situácii Rimania zverili velenie diktátorovi Quintovi Fabiovi Maximovi, ktorý sa vyhýbal priamej zrážke s Hannibalom a útočil len na jeho menšie zásobovacie oddiely. Roku 212 pred n. l. sa Hannibal objavil so svojim vojskom pred bránami Ríma, ale nedosiahol už výraznejší úspech. Hannibalova situácia sa zhoršovala. Problémy so zásobovaním a prísunom nových vojenských síl sa stali ústredným problémom Hannibalovej expedície. Okrem toho stroskotal i po politickej strane. Na svoju stranu nezískal italské kmene. Hannibal sa dostal do izolácie a bol stále odkázaný na pomoc Kartága. Rimania medzi tým vypravili silné vojsko do Hispánie pod vedením Publia Cornelia Scipia. , ktorý postupne ovládol kartáginské mestá. Roku 204 pred n. l. sa Scipio vylodil na území Afriky a Hannibal sa musel aj s vojskom stiahnuť z Itálie. V roku 202 pred n. l. pri mestečku Zama kartáginské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku, čo znamenalo definitívny koniec kartáginského veľmocenského postavenia. Mier bol uzavretý v roku 201 pred n. l. Rimania určili Kartágu tvrdé mierové podmienky:
-Kartágo stratilo územia v Hispánii, muselo platiť vysoké vojenské odškodné, okrem 10 strážnych lodí muselo Rimanom odovzdať loďstvo a Kartágo nemohlo ani na africkom území viesť vojnu. Rimania tak chceli úplne zničiť hospodárstvo Kartága.

Hannibal sa snažil o obnovu hospodárstva porazeného Kartága, ale Rimania žiadali jeho vydanie, a preto ušiel na východ do Malej Ázie. Keď mu hrozilo rímske zajatie, spáchal samovraždu.

K prvým dvom púnskym vojnám dalo podnet Kartágo, tretia púnska vojna však bola umelo vyvolaná. Niektorí Rimania neboli spokojní s tým, že Kartágo ďalej existuje, a hľadali zámienku, ako ho zničiť. Ich spojencom v Afrike bol numidský kráľ Massinisa, ktorý vyprovokoval pohraničné zrážky s Kartágom. Podľa mierovej zmluvy mohli Kartáginci viesť vojnu len so súhlasom Ríma a keď sa bránili, Rimania im vypovedali vojnu (149 - 146 pred n. l.). Zhromaždili silné loďstvo a pozemné vojsko, obľahli Kartágo na mori i na pevnine a odrezali ho od ostatného sveta. Kartáginci boli ochotní jednať o mieri, ale rímsky veliteľ Publius Cornelius Scipio Africanus Mladší stanovil tak tvrdé podmienky, že Kartágo sa vzchopilo k zúfalej obrane. V roku 146 pred n. l. bolo Kartágo porazené a zrovnané so zemou. Miesto, na ktorom stálo bolo prekliate, a tým sa malo zabrániť obnove mesta. Zo 700 000 obyvateľov sa asi 50 000 dostalo do otroctva, ostatní zahynuli pri obrane mesta. Tak Rím zlikvidoval svojho najväčšieho súpera a konkurenta v západnom Stredomorí a rozšírili svoje územie o nové provincie.

Referat poskytol: lilac0
 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa


Komentáře

1 bea bea | 12. dubna 2007 v 18:54 | Reagovat

Uzasna str!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

2 Irena Irena | 2. prosince 2007 v 18:17 | Reagovat

Nazdar,

udělali jste mi moc velkou radost, že jste sem dali punské války. Děkuju.

3 catherine catherine | 30. prosince 2007 v 18:26 | Reagovat

cooool diiky hanibal ma bavi heh

4 FRITCH FRITCH | E-mail | 2. února 2008 v 18:10 | Reagovat

myslim ze Rim nemohol zniest to,ze ho dakto po hospodarskej i po ekonomickej stranke predbieha a keby proti hannibalovi nestal taky strateg ako PUBLIUS CORNELIUS AFRICANUS MAIOR SCIPIO tak by Hannibal vyhral.ked sa priblizil hannibal na jar roku 211 pred n.l. k Rimu tak sa po celom meste ozyvali zufale vykriky "HANNIBAL ANTE PORTAS!!!"-Hannibal je pred branami!Rimania boli pokakani,ale Hannibal nemohol zautocit na rim-nemal na to prostriedky(obliehacie stroje a pod.).a keby si neziskal na svoju stranu galske kmnene tak by mal na europskej pode smolu.a ked na europu prisiel s 80 tisic pesiakmi, 12 tisic jazdcami a s 37 bojovymi slonmi.lenze po slavnom prechode cez alpy zistil ze utrapam pri prechode prisiel o 30 tisic muzov.ocitol sa v tazkej situacii.bez zasobovania a zo zoldniermi ktorym nezalezalo na uspechu kartaga sa musel na ziadost kartaginskeho senatu musel vratit do vlasti.kedze sa potom rimske legie vylodili v afrike a celkom dobre sa pripraviliaj na bojove slony,v bitke pri ZAME proti nim pouzili ohen sipi a podobne.a ked sa splasene slony obratili proti vojsku Hannibala.bola to obrovska pohroma.kedze mal na kridlach vybornu numidsku jazdu,na lavom kridle ju splasene slony udupali a ti ktory sa zachranili usli.tie slony ktore  preca len isli proti rimskej armade presli nou takmer bez jedinej skody(rimska armada urobila siroke rozostupi cez ktore slony presli)Hannibal utrpel porazku a ako ste sa docitali aj v tomto clanku,Hannibal musel utiect do malej azie a neskor spachal samovrazdu.tie slony ktore prezili utiekli alebo ich pochytali a pouzili na slavnostny pochod v Rime.

5 Thanatos24 Thanatos24 | 22. března 2008 v 1:30 | Reagovat

sice je to dorra strnka le nieje az tak podrobna!!napr.mal Hanibal surodencov ??ak ano,tak kolkych??a tykysto ste tam nenapisali ze aj ked skoncila 2punska vojna aj napriek tomu ostalo v Italii bojovat asi 5000 prislusnikov Kartagijskej gardi!!boli tak odhodlany ze bojovali este 15rokov!to by stalo za zmienku nie??

6 zizi zizi | 7. dubna 2008 v 14:07 | Reagovat

toto potrebujem ku dejakuuu :DDDDDDDDDD

DIKES

7 jaja!!! jaja!!! | 16. dubna 2008 v 9:31 | Reagovat

Ked som si to pozrela povedala som len VAAAAAAAAAV.My sme sa to na hodine Dejepisu učili čiže nieje to pre mne nič nové.Ale je to naozaj PEKNE!!!

8 fabregas fabregas | 24. dubna 2008 v 7:56 | Reagovat

fuj hnus

9 spokojný čitaťel spokojný čitaťel | 28. dubna 2008 v 19:48 | Reagovat

robím project o hannibalovy a toto sa fakt hodí -je to fakt huuuste!!!!!!!!-nazdar nabuduce!!!?

10 Lili Lili | Web | 30. ledna 2009 v 9:50 | Reagovat

vynikajúci článok.Naozaj , skláňam sa.Je to veľmi zaujímavé.

11 waldenmedis waldenmedis | E-mail | 17. února 2009 v 8:19 | Reagovat

prosim poslat dakujem

12 mimuskqa mimuskqa | E-mail | 6. května 2009 v 19:13 | Reagovat

ja si myslim ze to je dobre.Ale tolko tych podrobnosti tam zas tak nemuselo byt ale aj tak som rada ze tato stranka je a nabuduce ked si  budem chciet nieco zystit obratimsa na tuto stranku a je to dobry referat.A dufam ze zan dostanem 1.=)

13 woody woody | 27. května 2009 v 19:33 | Reagovat

inak ak mozem povedat pri hanibalovi su chypy nrp. alp. má tam byt alpy alebo hanaibal =hanibal

14 harryy harryy | E-mail | 10. dubna 2010 v 20:38 | Reagovat

toto je pecka vazne ma to bavi a rad si to citam..

15 emil emil | 16. listopadu 2010 v 12:02 | Reagovat

hnus

16 pepo pepo | 16. listopadu 2010 v 12:02 | Reagovat

beeeeeeeeeeeeeeeeeeee

17 jozef jozef | 16. listopadu 2010 v 12:03 | Reagovat

do riti to je hnusne

18 jozef jozef | 16. listopadu 2010 v 12:03 | Reagovat

nieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee

19 Psycho Psycho | Web | 26. října 2011 v 21:12 | Reagovat

vole neopakuj po wikipediach ...

20 Alexandra Alexandra | E-mail | 27. února 2012 v 13:49 | Reagovat

nahodou je to fajn stranka vela sa tu dozvedies o rimeeee

21 andrea andrea | 10. června 2012 v 10:50 | Reagovat

tohle je vazne super

22 :D :D | 18. března 2013 v 20:28 | Reagovat

velmy my to pomohlo dakujém :D

23 tibor tibor | 21. ledna 2015 v 17:46 | Reagovat

a kurva anyád

24 tibor tibor | 21. ledna 2015 v 17:46 | Reagovat

totot je velmi zlé

25 Anonym Anonym | 5. dubna 2015 v 10:32 | Reagovat

em je to ok

26 KATKA KATKA | 19. dubna 2015 v 11:45 | Reagovat

fúj

27 Hieu Ngyuen Hieu Ngyuen | E-mail | 19. února 2016 v 12:48 | Reagovat

Pekna kokotina vobec tomu neverim stale len klamete a zavadzate ako Fico Robert ... to snad neni ani pravda.

28 Hieu Ngyuen Hieu Ngyuen | E-mail | 19. února 2016 v 12:53 | Reagovat

[22]:nauc sa gramatiku ty picusko

29 Luce Large Luce Large | E-mail | Web | 14. února 2017 v 18:09 | Reagovat

Nevadilo by mi, keby boli tie poznámky menej husté, robila by som nejaké odseky - lepšie sa čítajú a človek má lepší pocit. Ale obsah je perfektný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama