Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

USA v 19. storočí

22. ledna 2007 v 17:26 | lilac0 |  Historické obdobia
Na začiatku 19. st. mladé Spojené štáty (Únia) zaberali len úzky pás východného pobrežia. V 50. rokoch obsadili obrovské územie : od Atlantického po Tichý oceán a od veľkých severných jazier po Mexický záliv. Expanzia sa uskutočňovala 2 spôsobmi: kúpou alebo žiadosťou obyvateľov nových území o začlenenie do Únie. Kúpou získali Luisianu, Floridu, Aljašku, Kaliforniu. O mnohé územia Američania bojovali, no vždy si zabezpečili aj súhlas aspoň časti príslušného obyvateľstva (Texas). Ak počet slobodných osadníkov presahoval 60 tis., vznikol nový rovnoprávny členský štát, ktorý mal rozsiahle právomoci. V zákonodarstve USA sa presadila zásada zvrchovanosti ľudu - orgány (ľud) každého štátu mali pri rozhodovaní prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie.

Poľnohospodárstvo:

V prvej polovici 19.st boli USA agrárnou krajinou. Farmári premenili široký pás takmer ľudoprázdnych prérií medzi riekou Mississippi a Skalistými horami na úrodnú poľnohospodársku oblasť, kde sa pestovali obilniny a choval dobytok. Počet fariem prudko vzrástol až na 6 mil. Spočiatku farmy zápasili s nedostatkom pracovných síl na sezónne práce. Do rozvoja farmárskeho hospodárstva však úspešne zasiahla priemyselná revolúcia. Masovo sa začali používať poľnohospodárske stroje: parná mláťačka, samoviazač, ostnaté drôty.

Základnou hospodárskou jednotkou na J bola plantáž, na ktorej pracovali otroci. 2/3 plantáži produkovali bavlnu, zvyšok tabak, ryžu, cukrovú trstinu. Vďaka priemyslu sa produktivita práce rýchlo zvyšovala. Američania začali vyvážať, a to hlavne bavlnu a neskôr obilie.
Priemysel a doprava:
Továrenská výroba sa šírila veľmi rýchlo. Objavili sa na severovýchode krajiny v roku 1800 a o 30 rokov už bola v plnom rozmachu. Industrializácia sa uskutočnila najskôr v textilnom a potravinárskom priemysle, po ňom ťažký železiarsky a oceliarsky. Pre rýchlom hospodárskom rozmachu USA bola doprava veľmi dôležitá. V 60. rokoch 19. st. bolo 60 tis. kilometrov koľajníc v krajine. Okrem toho sa rozvíjala i lodná doprava.
V USA sa priemyselná revolúcia začala neskôr. To im umožnilo uberať sa dopredu rýchlejšie , pretože mokli stavať už na dosiahnutom, disponovali vynálezmi, mohli zaviesť modernejšie a výkonnejšie zariadenia.
Prisťahovalci:
Od 20 . rokov 19. st. zaplavovali USA vlny prisťahovalcov z celej Európy. Migráciu vyvolali hospodárske ťažkosti v domovine emigrantov a priaznivé pomery v Spojených štátoch ako nízka cena pôdy, výhodné pomery na jej nákup, politické prednosti - slobodné pomery. Cena pôdy sa riadila zákonmi ponuky a dopytu - voľný trh. Došlo aj k rôznym neprávostiam a omylom, ale sami osadníci žiadne očividné manipulovanie nestrpeli medzi sebou.
V 1. polovici 19. st. neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá, obmedzenia - žiadne kontroly, doklady, nebola branná povinnosť ani tajná polícia, cenzúra, žiadne legálne triedne privilégiá. V rokoch 1818-1819 vypukla 1. americká banková kríza. Rástla nezamestnanosť a čerství prisťahovalci ako prví stratili prácu.
V 2. polovici 19. st. Spojené štáty začali regulovať príliv prisťahovalcov podľa potrieb ekonomiky. Začala sa šíriť nevraživosť medzi starými a novoprichádzajúcimi exulantmi a nenávisť medzi rozličnými etnickými skupinami. Pocit úspechu sa zmocňoval aj starousadlíkov. Poukazovali na prednosti usporiadania Ameriky proti ,,prehnitým" režimom Európy. Dospeli k názoru, že Spojené štáty sú predurčené rozširovať civilizáciu slobody po celom kontinente - tzv. zjavný údel.
Indiánska otázka, apartheida:
Územie, ktoré priekopníci chceli osídliť, boli ľudoprázdne, alebo riedko osídlené pôvodným domácim obyvateľstvom - Indiánmi. Vstup osadníkov na indiánske územie sa neobišlo bez krvavých konfliktov. Ale až do roku 1860 vláda s indiánskymi kmeňmi vyjednávala a uzatvárala s nimi dohody a zmluvy o predajoch pôdy. Vzrástol dopyt po pôde. Záujemcovia sa ale neuspokojovali len s pôdou, ktorú vláda odkúpila. V tom období sa začala tiež stavať železničná sieť spájajúca V pobrežie so Z. Súkromné stavebné spoločnosti sa nechceli zdržiavať zložitými rokovaniami s indiánmi. Uprednostňovali čo najrýchlejší postup. Zároveň mocnelo presvedčenie o prednostiach úspešnej americkej civilizácie a jej zákonitom prvenstve pred inými. Indiáni by mali prijať jej normy a prispôsobiť sa. Indiánsky odpor bol zlomený a boli vytlačení do vymedzených teritórií- rezervácií, alebo boli vyvražďovaní. -1871 americký Kongres prestal indiánske kmene oficiálne považovať za národy.
-1887 kmeňové (kolektívne) vlastníctvo pôdy prestalo byť platné, uznávalo sa jedine súkromné -individuálne ( len americký občan, ktorý prijal normy americkej spoločnosti).
Spoločenské pomery V USA:
Spoločenské pomery v J a S štátoch boli rozdielne. Na S žili slobodní farmári a na J značnú časť tvorili otroci. Severné štáty sa po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné štáty sa ho nechceli vzdať. Rozvíjalo sa hnutie za úplné zrušenie otroctva - abolicionizmus. Početné spolky a Americká protiotrokárska spoločnosť oficiálne predkladali Kongresu petície o postavení otroctva mimo zákona. Organizovali i úteky černochov. Silnými odporcami zrušenia otroctva boli južní plantážnici, ktorí ovládali nielen život juhu, ale mali aj obrovský vplyv v celoštátnych politických kruhoch.
Otrokársky systém - práca na plantážach bola ťažká, no plantážnici sa o telesný stav svojich otrokov starali a na nebezpečnú prácu si najímali chudobných bielych.
1807 Kongres zakázal dovoz nových otrokov, tým vzrástla ich cena. V záujme plantážnikov bolo, aby otroci žili v krajnej zaostalosti.
Spor o zrušenie otroctva sa vyhranil pri územnom rozširovaní USA. J chcel pestovať bavlnu otrokárskym spôsobom na nových územiach a S chcel systém voľnej súťaže a slobodných pracovných síl. Obyvatelia každého štátu si sami určovali, aký systém sa u nich uzákoní, a tak prijímanie nového štátu do Únie vždy znamenal zvrat v krehkom pomere hlasov medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi.
Referát poskytol: lilac0


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ktoré obdobie Vás viac zaujíma?

Pravek 15.1% (482)
Starovek 20.3% (648)
Stredovek 30.3% (968)
Novovek 34.2% (1092)

Komentáře

1 Samuel Volarik Samuel Volarik | E-mail | 4. listopadu 2013 v 9:57 | Reagovat

som najvacsi gay v bratislavskej nemocnic

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama