Navštivte forum www.worldofhistory.zikforum.com , diskusia o všetkých obdobiach histórie, stači sa len zaregistrovať.

USA v 19. storočí - 2.časť

22. ledna 2007 v 17:35 | lilac0 |  Historické obdobia
Missourský kompromis:

R 1820 Únia prijala dva nové štáty, a to slobodný Maine a otrokársky Missouri, aby sa v Únii zachovala parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi. Tá sa mala zachovať aj v budúcnosti. Postupne sa však vzťah J a S vyhrocoval. Je takmer nemožné na území jedného štátu zachovať 2 rôzne spôsoby života a 2 spôsoby výroby.

Vojna - Juhu proti Severu:

Roku 1860 vo voľbách zvíťazila republikánska strana, ktorá reprezentovala politiku severu. Posilňovalo sa právo moci ústrednej vlády. Jej kandidát Abrahám Lincoln patril k odporcom otrokárstva, zároveň sa zasadzoval za pôvodné zásady usporiadania Únie, teda väčšiu samostatnosť členských štátov. Ďalšou kvapkou sa stal spor o charakter budúceho štátu - Kansas či má byť otrokársky, alebo slobodný.

Víťazstvo republikánov naznačovalo, že sa posilní centralizácia a politická prevaha S nad J. Južné štáty sa preto rozhodli vystúpiť zo zväzku Únie. Vo februári 1861 vytvorilo 11 štátov tzv. Konfederované americké štáty. Vojská nového štátu v apríli zaútočili na vojenské pevnosti, ktoré boli na ich území a zostali verné Únii. Tak vypukol vojenský konflikt. Bojovalo sa hlavne preto, či sa na severoamerickom kontinente zachová jednotná Únia, ale aj akú bude mať podobu. Spočiatku mala prevahu armáda Juhu, neskôr však armáda Severu kvôli väčšej hospodárskej i demografickej sile. Prezident Lincoln sa snažil o kompromis, no vydal Vyhlásenie o oslobodení, ktorým zrušil otroctvo aj v štátoch Konfederácie. Napokon sa vojna skončila víťazstvom Severu. Tým sa upevnila centrálna federatívna moc. Táto vojna bola 1. skutočne totálnou vojnou moderného priemyselného veku. Po skončení vojny už boli Spojené štáty najväčším vojenským štátom sveta.
Do občianskej vojny mali Spojené štáty iba 26 tis. armádu. Po vypuknutí vojny začali na armádu vynakladať množstvo prostriedkov. Obe strany sa rozhodli viesť boj do úplného konca a do zbrane povolali státisíce mužov. Tomu zodpovedal aj počet obetí. Vojenskí historici tvrdia, že vlastne neexistoval spôsob, ako Sever poraziť, bol totiž ekonomickejšie silnejší. Populáciu Únie, a teda aj počet vojakov stále zvyšovali prisťahovalci. Konfederácii muži chýbali a tiež aj dôležité priemyselné odvetvia. Export bavlny ustal i kvôli námornej blokáde, a tak J nemali peniaze na ďalšie vojenské výdavky. Sever vojna naopak stimulovala k priemyselnému a ekonomickému rast.
Rekonštrukcia južných štátov:
Juh odmietol plniť mierové podmienky, preto radikáli zo severu presadili vojenskú okupáciu J. začala sa tzv. rekonštrukcia Juhu. Boli zosadení rasistickí a konzervatívni juž. politici a moc odovzdali liberálom a černochom. Zmenilo sa zloženie obyvateľov. Otroci zmizli. Plantáže sa dávali do nájmu. Drobní nájomníci mali finančné problémy, kvôli novým podmienkam, teda bez využívania lacnej otrokárskej sily. Búrili sa, no rasové predsudky nedovolili, aby sa spojili belosi a černosi. Asi o 10 rokov J opäť získal väčšiu časť svojich právomocí. S a J začali postupne medzi sebou obchodovať. Na J prúdili investície zo Severu a ten zase ťažil z lacnej pracovnej sily - bývalí otroci a noví prisťahovalci. Gigantický rast znamenal, že sa rodí nová veľmoc.
Zahraničná politika:
USA bola najvýznamnejším štátom na Z pologuli. S európskymi utláčateľmi nechceli mať nič spoločné. Na juhoamerickom kontinente sa niektoré štáty postavili proti koloniálnej nadvláde Španielska a Portugalska. Proti revolučným hnutiam však zasiahla Sv. Aliancia, ktorá bola proti Španielsku a Portugalsku. Americké zásady získali prevahu. Prezident James Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom a pohrozil vojenským konfliktom, ak koloniálne veľmoci zasiahnú.
Monroeova doktrína - USA sa má v zahraničnej politike riadiť hodnotami amer. zakladateľov a nedať sa zatiahnuť do európskych záležitostí. Zrodila sa politika izolacionalizmu ( stratégia odmietajúca akúkoľvek účasť štátu v zahraničnej politike s výnimkou jeho životného ohrozenia). No na Amer. kontinente Spojené štáty rozširovali svoj vplyv. Pokúšali sa ovplyvniť vývoj južnej Ameriky, kde vzniklo viacero rôzne vyspelých republík po rozpade španielskej koloniálnej nadvláde.
Referát poskytol: lilac0
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorý z vodcov bol podľa Vás lepší?

Adolf Hitler 29.3% (904)
Josif Vissarionovič Stalin 10.5% (324)
Napoleon Bonaparte 60.2% (1861)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama